V Békešskej Čabe sa konala malá slávnosť písaného slova. V Dome slovenskej kultúry sa zišli spisovatelia z celého Maďarska i zo zahraničia, píšuci po slovensky, s čabianskymi umelcami.

Bolo to vlastne retro stretnutie, veď preddvadsiatimi rokmi sa ešte bežne stretávali básnici v Békešskej Čabe z iniciatívy čabianskych Slovákov, najmä Alžbety Ančinovej. „Eržike néni aj teraz vyhútala, že keď ideme na Slovenský Komlóš pozdraviť 85-ročného Juraja Dolnozemského, treba využiť príležitosť, aby sme tašli aj do Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe“, vykreslil predchádzajúce organizačné udalosti podujatia Imrich Fuhl. Takže pilíšski básnici Alexander Kormoš, Imrich Fuhl, Gregor Papuček a Rudolf Fraňo cestou domov zo Slovenského Komlóša sa zastavili v metropole dolnozemských Slovákov, kde ich prijali básnici a iní z Békešskej Čaby.

Literárne posedenie spojené s obedom sa konalo v príjemnej atmosfére v reštaurácii Slovák. Na stretnutie prišli aj predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Juraj Ando, redaktorka časopisu Slovenčinár Mária Czégéňová a členka vedenia Čabianskej organizácie Slovákov Judita Molnárová. Po pozdravných slovách organizátorky stretnutia Alžbety Ančinovej, v mene samosprávy Békešskej Čaby privítal prítomných Tamáš Varga. Potom Imrich Fuhl ako básnik pozdravil svojich spolutvorcov „na okraji mapy“ v Békešskej župe. Toto pomedzie ohraničujú rieky Maruša a Kereš, ktoré ospievali tu žijúci Slováci vo svojich piesňach. Zmes z týchto piesní zaspievala Ildika Očovská. V krátkom programe vystúpila aj Erika Tubová a zarecitovala zo svojich maďarských básní o Békešskej Čabe. Potom Piroška Vargová predniesla dvojjazyčnú báseň od známeho čabianskeho básnika Jána Gerčiho. Na záver sa predstavil Štefan Luštik s čabianskymi ľudovými piesňami v sprievode syntetizátora.

Tvorivé ovzdušie Čabänov inšpirovalo. Každý básnik vyjadril vo veršoch svoje myšlienky. Začal čabiansky ľudový básnik Michal Čičeľ s básňou o svojom rodisku. Každý recitoval „po svojom.“ Pilíšania po slovensky, alebo dvojjazyčne, Andráš Szilágyi, básnik z Békešskej župy, po maďarsky. Ukrajinská poetka Angelika Furáková prišla na stretnutie z Užhorodu a prítomným zarecitovala trojjazyčne: po maďarsky, po slovensky a po ukrajinsky. Básnici sa potom bavili o literatúre i o všeličom inom. Medzi hosťami boli nielen slovenskí autori a takzvaní ľudoví tvorcovia, ktorí píšu slovenské básničky v čabianskom nárečí, ale aj čisto maďarskí básnici, ktorí majú za sebou už niekoľko samostatných zbierok. A mali si všetci čo povedať. Uvedomili si, že užšia spolupráca ako doteraz, by ich len obohatila. Zhovárali sa aj o prekladateľskej činnosti a o tom, ako by sa mala národnostná literatúra objaviť v literatúre Maďarska. Básnici v nádeji, že aj cez Békešskú Čabu môže viesť cesta k maďarskej literatúre, si vymenili knihy a adresy.

Na záver podujatia sa básnici dohodli s hlavnou organizátorkou, že sa vrátia k tradícii a budú sa aspoň raz v roku stretávať v Békešskej Čabe so svojimi čitateľmi i ďalšími tvorcami.

Ildika Očovská