Na Deň menšín ● Pred novým rokom
Z príležitostných veršov Juraja Dolnozemského

Vernosť

Na Deň menšín

Život je bojište,

osudy a cesty

sú preťažké!

Tá vernosť

aj zodpovednosť nosí

v tomto zimnom prítmí,

za pretrvanie cností

chveje sa

v pravidelnom rytme.

Verím, že vytrvalosť,

húževnatosť

si konečne vynútia

pravdu

a z rúk hrdzavé

okovy spadnú.

Pozor ale,

ustaté, obetavé

srdcia chladnú!

V minulosti sa

skúsenosť rodí,

korení, preto múdry

na trpké sklamanie

ďalšími skutkami odvetí!

Pevnosť prastarého základu

je vetriskami obúchaná.

Necúvajme preto

dozadu

a nestrácajme odvahu,

ani budúcnosť

z dohľadu!

Spolužitie

Na deň menšín

Denne ďalšie a ďalšie otázky

nám kladie spolužitie.

Na krvavú minulosť,

sklamaní, sa každý

inými očami pozeráme.

Slová kriticky

cez zuby preciedzame

i posudzujeme negatívne.

Mnohé je skryté, nejasné

a záhad plné.

Medzi brehmi

sa prihovára vlna vlne.

Od hôr vetry, studené vetry

ozveny prinášajú,

na pýchu nadávajú.

Nádeje chcú previesť

na spoločného menovateľa!

A odtiaľ vykúzliť pre ľudí

už oddávna očakávané

porozumenie!

Lenže k tomu

musíme prispieť každý

a prijať úprimne pokoj navždy,

s čistou dušou,

s múdrou hlavou,

racionálne.

Pred novým rokom

Blížime sa napätí,

plní očakávania,

s rôznymi pocitmi

k novému roku.

Ustatí, stŕpnutí, záhadami plní,

stojíme pred budúcnosťou.

Strácame

trpezlivosť, nadšenie.

Kriticky sledujeme cestu

už aj malých sľubov.

Nedôverujeme svetu.

Ešte stále sme si nezvykli dosť

na šokujúce neistoty.

Boháči bohatnú

a bedári sú

deň čo deň biednejší.

Pre nich ďalej vládne

sklamanie.

Aj tie drobné nádeje

slabo svietia do zajtrajškov.

A predsa len,

želajme si to najlepšie!

Pocta chrámu

Dve storočia

stojíš nám pred očami,

z pokolenia na pokolenie,

a obdivujeme Ťa.

Pokorení

veľkosťou

a stálosťou

Tvojou

stojíme vždy

ó, Bože.

Spomíname dnes

na dávne časy,

obete,

na Tvoje slová,

zhrnuté do Biblie,

čo spájajú minulosť

s budúcnosťou,

dodávajú nádej, silu,

vážnosť, pokoj -

aj v túto sviatočnú chvíľu.

Zvonia zvony

na kostole, veži,

dvesto rokov stojí

po našom, Chrám Boží,

odkedy tu

prvé čítal texty

farár, Juraj Sexty.

tu, na tomto mieste

horliví predkovia

hľadali radosť,

Božie potešenie.

To dávam vám na znamenie.

Robme ďalej tak aj my

pokorne dnes a vždy!