Bov jeden poďivní pupák, Jano Chucha. / Raz okolo ucha brnčala mu mucha.

Pohútav si razom: ja ju zňičím veru, / a hňeď pravou dlaňou tresov na sekeru.

V niekdajšom hlavnom meste Slovákov v Maďarsku Békešskej Čabe, kde ešte medzi dvoma vojnami existovala samostatná slovenská kultúra, vydávali viac slovenských časopisov ako dnes v celom Maďarsku, boli tam slovenské bohoslužby a sem-tam aj nejaké školy, fungovalo slovenské kníhkupectvo a - čuduj sa svete - ľudia si kupovali slovenské noviny a knihy, vydávali tu chýrny Čabiansky kalendár… V tejto Békešskej Čabe podnes žijú a činia sa tvorcovia ľudovej poézie. Držia v ruke pero - a píšu. Vo svojich veršoch zachytávajú rôzne javy okolitého sveta, dokumentujú životné príbehy, vážne, ale aj prekypujúce zdravým ľudovým humorom. Jeden z týchto tvorcov je aj pán Juraj Šóťi. Predstavujeme vám jeho báseň, v ktorej opisuje obrovské trampoty Jana Chuchu s bezohľadne dotieravou muchou.

Juraj Šóťi

Jano Chucha - a odporná mucha

Bov jeden poďivní pupák, Jano Chucha.

Raz okolo ucha brnčala mu mucha.

Pohútav si razom: ja ju zňičím veru,

a hňeď pravou dlaňou tresov na sekeru.

A na pomoc ešťe volav si aj ženu:

- Poď, ňech zabijeme túto veľkú fenu!

Rjekla žena: - Pokoj, ja toť odichujem,

o čas sama ja tú škratu zamordujem.

Ale Jana mucha naďalej hňevala,

a sadla si na pec, po ňej rajtovala.

Skočiv Jano k peci, sekerou jej šuchov,

zrúťiv pec. Lež mucha ostala len muchou.

A hľa, na hoďinách seďí už tá mucha!

Počkaj, veď sa dozvješ, kto je Jano Chucha!

Trepov po hoďinách, a tje treple o zem,

a takje rozbitje ukazujú osem.

Ňenahala Jana mucha na pokoji,

hľadav ju po izbe, že ju razom skolí.

Behav zo sekerou a vihrážav sa jej,

rozbiv šecko, iba mucha tašla ďalej.

Na ten hurt veľikí pribehla aj žena,

na svojho starého hrozne naježená.

Zala mu sekeru, vidurila muchu,

naveľa-zaveľa schlácholila Chuchu.

Ľahni si starkí, už ňi je tu tá pľuha,

odichuj si aspoň kím ňepríďe druhá.

Kto to vídav, s hurtom ísť na muchu, Chucha?

Kde máš rozum, veď tá mucha nie je hluchá!

Békešská Čaba 23. júla 1998

Spracoval: Gregor Papuček