Z nových veršov Juraja Dolnozemského

Slovo mamy

dnes je taká doba

- všelijaká

chaosom poznačená

Slovák haní Slováka

robí z neho žobráka

žiarlivou závisťou

v neporozumení

posielame si

ohnivé ultimáta

šatami zakrývame

včerajšie rany

po dlhom mlčaní

ujali sa znova

slova mamy

Je v tom...

je v tom

tá hrboľatá kľukatá cesta

i zdedené rany

veď zásah do osudov

aby sme smelo

kráčali dopredu

v neporozumení

v cudzích rukách

máme osvetu

nie a nie

na žiadny pád nie

nevieme sa ustáliť zjednotiť

presne v spoločnom smere

obete si nectíme

aj to zatajíme

čo dobre vieme

joj tie zneistené ciele

ozaj nepriateľov

prežiť smieme

Predpoludňajšie momentky...

v starej hale univerzity

prednášky rázne odzneli

bez najmenšieho úsmevu

niektorí vyzivovali

tak prezrádzali svoju

ľahostajnosť

no z toho vôbec

nemali žiadne

výčitky svedomia

z ulíc bolo počuť rozhlas

práve upozorňoval

na blížiacu sa zmenu počasia

Dni sni...

ráno novembrová hmla

zahalila mesto

tváre ľudí ospalo sa usmievali

tíš tvrdá im

bezmyšlienkovito zasahovala

do tajuplných túžob

žiaci ešte nevedeli

zabudnúť na letné prázdniny

jednako celá škola

rozlieha sa džavotom

Únava

v háji vedľa hradskej

lúčili sa

so zožltnutými listami

agáty

cestujúci v autách

na smetisko ponížili

pohľadnicu živého

ani budúcnosť nič

pokrokové nenúkala

aj ľúbosť v srdciach

akoby sa zahľadela

do falše

a v túžbach

spievajúcich

únavu možno

vycítiť

Blednúce dni

krátia sa

a blednú dni

tu je doba jesenná

čas premeny

v púčkoch sú jesienky

stromy núkajú

sladké zrelé plody

po dedinách

sa opakujú hody

ožili túžby

ktoré leto

uspať chcelo

ti smelí hrajú sa

úspechmi smelo

Cítim, že...

cítim že slová nám

vykúzlia pravdu

urobia to na každý pád

utrápený nepočítaj krát

pokolenia skeptikov

žili už dosť

v štipľavej tme

horko - ťažko klam

predišli sme

nadišiel čas

trpieť

nebudeme dlho

máme sa báť

ozaj koho

ozaj čoho

Argumenty

argumenty odzneli

my húževnatí

sme celkom ohluchli

- skrachovali

využíva nás

doba osud

a my hriešnici

so zavretou dušou

kašleme na všetko

už v cudzích rukách

je decko

ozaj kde je naša

zodpovednosť

matka otrokyne

omámená módou

mlčí

xxx

chce byť hrdinom

vtedy keď po bojiskách

duše obetí už boli v nebi

xxx

dáva sa sprava

doľava

postrašených

mátať pomáha

xxx

kuje kosu má

milenku bosú

xxx

medzi úspešnými

opäť nevieme si

čo počať s túžbami

znova nadelili nám

sľubov len opak

xxx

práve chce písať báseň

lež preruší ho kázeň