Pekná báseň z Bánhedešu

V knižke Ozveny rovín (Martin, MS, 1985), v ktorej autorka Ľubica Bartalská predstavuje výber z tvorby slovenských ľudových básnikov a prozaikov v Maďarsku, žijúcich a pôsobiacich v medzivojnovom období a tesne po ňom, medzi štrnástimi autormi sa nachádza aj rodák z Veľkého Bánhedešu František Boriš.

Ostatní sú z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša, Sarvaša, Pitvaroša a z Őšagárdu. Aj keď na 8. strane je spomenuté aj meno Jozefa Schlegera, jeho diela tu nie sú uverejnené. Aj preto ma prekvapilo, keď som v čabianskom časopise Slovenská rodina (č. 5/1935) našiel vydarenú báseň V Bánhegyešskom poli, ktorej autorom je Ondrej Schleger!

Ak to všetko spočítame, sú to už traja autori, ktorí vo Veľkom Bánhedeši písali básne. Možno predseda tamojšej slovenskej samosprávy Pavol Žilák vie aj o ďalších? Bolo by dobre pozbierať všetko, čo mali uverejnené v súdobých časopisoch (Slovenská rodina, Čabiansky kalendár, Sloboda, Evanjelický hlásnik, Jednota atď.) a vydať jednu antológiu bánhedešských autorov. Pravda, ak to už niekto urobil a búcham na otvorené vráta, nech mi Bánhedešania prepáčia, ale ak nie, rád by som im pomohol zbierať ich diela v súdobých časopisoch, ktoré sú dostupné v Széchenyiho knižnici.

Gregor Papuček

Ondrej Schleger

V Bánhegyešskom poli

V Bánhegyešskom poli žitko sa zelenie!

Pôjdem si ja hľadať po ňom potešenie.

Pôjdem si ho hľadať hneď ráno - zavčasu;

Pôjdem si ja hľadať, kým má všetko krásu.

V Bánhegyešskom poli vstal som hneď, zavčasu,

Vetrík včasnejší bol sebou zobral krásu.

V Bánhegyešskom poli žitko sa zelenie;

Nenájdem si po ňom moje potešenie!

Potešenie moje, kde si? Ozvi sa mi!

Skadiaľ mám tajsť v ústret, kými chodníčkami?