Rodák z Mlynkov začal písať básne na základnej škole, do slovenského literárneho života sa zapojil v roku 1975. Založil Literárnu sekciu Masovokomunikačného výboru Zväzu Slovákov v Maďarsku, a ako sám píše, v roku 1988 z omylu založil literárny a kultúrno-spoločenský časopis Sme: „V nežičlivom prostredí, kde Slováci už odjakživa žijú prevažne bez slovenských škôl a slovenských bohoslužieb, som robil čo sa dalo. Viedol som Literárnu sekciu, neskôr Združenie slovenských spisovateľov v Maďarsku, v jedinom slovenskom týždenníku (Ľudové noviny) som pre mládež redigoval literárnu rubriku Škola milovníkov literatúry, atď. Popri tom som vydal osem knižiek...”.

Prezident ocenil 22 osobností

Udeľovaním vyznamenaní preberáme zodpovednosť

Prezident Ivan Gašparovič 1. januára udelil štátne vyznamenania 22 osobnostiam. Ocenenie in memoriam dostal partizánsky veliteľ v Slovenskom národnom povstaní Alexander Korda, ktorý bol neskôr za komunizmu prenasledovaný. Vyznamenanie za zásluhy v oblasti športu dostala od prezidenta aj zosnulá legenda československého hokeja Vladimír Dzurilla. Medzi ocenenými je napríklad aj herečka Božidara Turzonovová. Za zásluhy pri organizovaní národnostného života Slovákov žijúcich v zahraničí si prevzal ocenenie Slovák žijúci v Maďarsku, básnik Gregor Papuček (podplukovník vo výslužbe), in memoriam cenu získal historik Anton Spiesz. Medzi ocenenými sú aj ľudia, ktorí sa pričinili o záchranu ľudských životov. Milan Antolík a Viliam Pačes v 70. rokoch pomohli predísť nešťastiu v atómovej elektrárni, Gabriela Korytárová zas v roku 2006 zachránila päť detí z horiaceho domu. V Jaslovských Bohuniciach v roku 1976 hrozila jadrová katastrofa porovnateľná s výbuchom atómovej elektrárne v Černobyle. Zabránili jej zamestnanci elektrárne Milan Antolík a Viliam Pačes, ktorí si za to z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča prevzali Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy. Haváriu spôsobil únik oxidu uhličitého pri výmene palivového článku reaktora. Antolík so svojím kolegom Pačesom vošli do reaktorovej sály a manuálne uzavreli kanál, čím zabránili katastrofálnym následkom. Antolík považuje za kuriozitu, že za tento čin získali už dve štátne vyznamenania. „To prvé, spred dvadsiatich rokov, nám zobral prvý ponovembrový prezident Václav Havel,” poznamenáva Antolík, ktorý pripomína, že prvé ocenenie nebolo medializované. Svoj skutok za hrdinský čin nepovažuje. „Urobil som to zo strachu. O svoju rodinu, manželku, súrodencov, priateľov. Vtedy človek vypne, nerozmýšľa,” skromne popisuje udalosť. Na otázku, aké by boli dôsledky ich nečinnosti, Antolík lakonicky skonštatoval, že by to bol zrejme prvý Černobyľ. Vyznamenanie tiež dostali známy neurochirurg Juraj Šteňo, pediater Miroslav Šašinka, speleológ Anton Droppa, hudobník Ladislav Burlas, folklorista Viliam Ján Gruska a vedci Pavol Dubinský a Štefan Kassay. Starosta bratislavskej mestskej časti Nové mesto Richard Frimmel dostal cenu za rozvoj Slovenska v oblasti územnej samosprávy. Český rodák a historik Pavel Dvořák, ktorý publikoval niekoľko kníh o dejinách Slovenska si ocenenie vyslúžil za významné zásluhy o kultúrny rozvoj krajiny. Rovnaké ocenenia dostali aj funkcionárka slovenských spolkov v Amerike Nina Holá, jazykovedec Milan Majtán, operný spevák Ondrej Malachovský, organizátor umeleckých podujatí pre deti Dušan Roll a spisovateľ Michal Šmajda. V minulosti sa medzi prezidentom ocenenými osobnosťami ocitli aj ľudia, ktorých mená sú v zoznamoch spolupracovníkov komunistickej štátnej bezpečnosti. Rozruch tiež vzbudilo nedávne udelenie najvyššieho štátneho vyznamenania - Rad Bieleho dvojkríža prvej triedy - kazašskému prezidentovi Nursultanovi Nazarbajevovi, ktorého vládnutie sa často označuje za nedemokratické.

Tým, že slovenským osobnostiam udeľujeme vysoké štátne vyznamenania, im vzdávame zaslúžený hold, ale zároveň preberáme zodpovednosť za obraz, ktorý má slúžiť ako príklad pre všetkých. V priestoroch historickej budovy národnej rady Slovenskej republiky to uviedol prezident Ivan Gašparovič po tom, ako 22 osobnostiam slovenského spoločenského, hospodárskeho, vedeckého, kultúrneho a športového života udelil vysoké štátne vyznamenania pri príležitosti 15. výročia vzniku Slovenskej republiky. Slovensko by si podľa prezidentových slov malo vážiť ľudí, ktorí mu robia dobré meno doma i v zahraničí. Premiér Robert Fico na slávnosti apeloval na tých, ktorí majú vplyv na verejnú mienku, aby čo najviac šírili prácu a mená ocenených, pretože Slovensko takúto elitu veľmi potrebuje. Presne pred rokom, keď prezident I. Gašparovič udeľoval štátne vyznamenania pri príležitosti vzniku SR, Fico uviedol, že laureátom sa venuje v médiách podstatne menej pozornosti ako napríklad prostitútkam. Na otázku agentúry SITA, či sa podľa jeho názoru odvtedy niečo zmenilo, reagoval, že v záujme vyššej publicity osobností sa vôbec nepokročilo. Herečka Božidara Turzonovová, ktorá od prezidenta dostala Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky pre agentúru SITA uviedla, že pôvodná slovenská tvorba sa pribrzdila. „Mám ten pocit, ba dokonca istotu, že sa slovenská pôvodná tvorba skutočne pribrzdila a už nie som ochotná hovoriť alebo pripúšťať, že je to kvôli peniazom. Ja si myslím, že je to kvôli postoju k slovenskej tvorbe,” upozornila laureátka Turzonovová. Minister kultúry Marek Maďarič súhlasil len čiastočne. Stagnácia a pokles pôvodnej tvorby najmä vo verejnoprávnej televízii existuje podľa jeho slov od začiatku 90. rokov minulého storočia. „Rozhlas a televízia sa neustále stretávajú s tým, že rastú ich náklady, ale príjmy nerastú. Kvitujem, že sa oživuje slovenský film. Ak prejdú zákony o audiovizuálnom fonde a o koncesiách, tak by v nasledujúcich rokoch by mohlo dôjsť k výraznému nárastu pôvodnej televíznej, filmovej a rozhlasovej tvorby,” uviedol pre agentúru SITA M. Maďarič. Držiteľ Pribinovho kríža II. triedy - starosta bratislavskej mestskej časti Richard Frimmel pre agentúru SITA uviedol, že svoje vyznamenanie chápe v širšom meradle. Teda, že sa podarilo dosiahnuť, aby kompetencie štátnej správy prešli na samosprávy. Najvypuklejšie sa to podľa jeho slov prejavilo v Bratislave, kde boli potreby samosprávy veľmi naliehavé. Na margo vinohradu Roberta Fica, ktorý územne spadá do Nového Mesta, Frimmel pre agentúru zopakoval, že na premiérovej parcele sa nedá stavať. „Územný plán môže niečo hovoriť, ale keď chce niekto stavať, musí požiadať o územné rozhodnutie a doložiť potvrdenie o vyňatí pozemku z pôdneho fondu. Toto tu nie je možné, pretože ide o pozemky v registri vinohradníckeho vlastníctva,” pripomenul pre agentúru SITA Richard Frimmel.

(čtk, sita, tasr)