Imrich Fuhl ● Neprebudíme sa

vlastné  hniezdo  predkov / prepúšťame cudzím vtákom

nepočuť už tikot

hodiniek  prírody

zahlušené hluky

naše hlasy  onemené

v hĺbke podstaty

darmo  boli  časy  boli

nebolí nás už ani to

že aj teraz sú  iné

iní  s inými  inak

a my sme  aj nie sme

tu  sem tam  stratení

v bezradných snoch

zostávame  spať  nespiaci

s učičíkaným zajtrajškom

oklamaní a sklamaní

sami sebe neverní

nepomôže ani hromobitie

pod našim Pilíšom

môže sa divo blýskať

hromozvod necitlivosti

je v nás  ak sme to ešte my

svoje si vôbec nevnímame

len omamný spánok nás teší

nanútené klamstvá a nič

iné  už ani nechceme

vlastné  hniezdo  predkov

prepúšťame cudzím vtákom

v tom bláznivom uletení

oni sa nestratia a čo my

naše duše  tie už neožijú

nevzlietame  už ani v mysli

nemáme  nič  len tie sny

zastavený tikot  zrkadlo

zakryté vyhasnutými túžbami

kráti sa čas  strápňuje sa

každý miznúci okamih

slnko možno ešte vyjde

ale v nás zostáva tma

púčky zakvitnú  iným

naša jar  už pominula

nespasí svet  ani seba

zahryzneme si do jazyka

v dobrovoľnom väzení

umelého spánku

za svojich  ani za boha

neprebudíme sa

                                                  Marec 2008

 

 

LuNo-Archív:

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=6608&Itemid=

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4977&Itemid=

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2913

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4195

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2989

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=1563

 

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4831