Koncom decembra kázala v kaplnke budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru a. v. Anett Agódová. Študentka 5. ročníka teológie pochádza zo Segedína, ale jej korene siahajú do Slovenského Komlóša. Položili sme jej niekoľko otázok, aby sme ju predstavili našim čitateľom.

- Kde ste sa narodili a kam ste chodili do školy?

- Narodila som sa v roku 1984 v Segedíne. Nielen do základnej a strednej školy som chodila v Segedíne, ale aj univerzitné vzdelanie som získala v rodnom meste, na právnickej fakulte. V Segedíne som sa zapojila do slovenského spoločenského života. Moja matka je tajomníčkou Spolku segedínskych Slovákov, od nej sa vždy dozviem, aké programy budú organizovať. Keď som doma a mám čas, tak sa aj ja zúčastňujem na týchto podujatiach. Od začiatku som chodila do slovenskej nedeľnej školy. Niekoľko rokov nás učila Katarína Királyová, ona pre nás organizovala aj letné tábory. Potom nás učila Iveta Hruboňová, odvtedy v spolku organizujú nielen letný, ale aj zimný jazykový tábor pre deti nedeľnej školy. Pred štyrmi rokmi som bola členkou Slovenskej samosprávy v Segedíne. V Čongrádskej župe žije málo Slovákov, ale tvoria súdržnú komunitu a často sa stretávajú. Za veľa môžem ďakovať členom spolku a veľmi ľutujem, že len zriedka mám možnosť chodiť medzi nich. Toto všetko ovplyvnilo moje rozhodnutie, aby som ašpirovala na štipendium na teologickej fakulte v Bratislave, kde som mohla študovať jeden školský rok.

- Prečo ste si vybrali teológiu? Máte v rodine farára?

- Vždy ma zaujímala teológia. Moji rodičia sú právnici, preto bolo pre mňa prirodzené, že aj ja som začala študovať právo. Medzitým som spievala v kostole v spevokole, chodila som na mládežnícke stretnutia v našej cirkvi a veľa som čítala o Hospodinovi. Po rokoch vo mne stále silnela túžba, aby som sa prihlásila študovať na smer teológia-pastor. Teraz som už v piatom ročníku. V našej rodine nemáme farára.

- Ste v kontakte so slovenčinou, alebo iba príležitostne sa jej venujete?

- Som v kontakte so slovenčinou cez starých rodičov (starým otcom Anetty je básnik Juraj Dolnozemský - pozn. E. F.), ale, bohužiaľ, iba príležitostne používam jazyk. V predošlom školskom roku som bola v Bratislave, myslela som si, že za dva semestre sa dobre naučím jazyk. Veľmi ľutujem, že sa mi to nepodarilo tak, ako som chcela.

- Aké máte ďalšie plány? Ak by ste si mohli vybrať, kde by ste chceli slúžiť po skončení štúdia?

- Veľa som o tom premýšľala, ale myslím si, že najmúdrejšie, čo človek môže spraviť je, ak bude otvorený možnostiam. Som si istá, že Boh má so mnou plány a snažím sa nájsť cestu, ktorú pre mňa pripravil. Mala by som veľkú radosť, keby som mohla slúžiť aj po slovensky, ale viem, že na osvojenie si jazyka a krásnej spievanej liturgie ešte potrebujem veľa času a cvičenia. Ale ako sa hovorí: Dobrý farár sa učí až do smrti.

Otázky kládla

Eva Patayová Fábiánová