Veriaci ôsmich zborov spolu so svojimi duchovnými pastiermi sa stretnú v jednom kostole alebo v kaplnke na spoločnej bohoslužbe, ktorú odbavuje kňaz niektorého spriateľného zboru. Tak to bolo aj 17. januára v kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Lutherovom dvore. Veriaci sa zišli pod heslom „Príďte a pozvite aj iných spolu sa modliť a chváliť Hospodina“.

Kaplnka Slovákov v Lutherovom dvore bola zaplnená už pred šiestou hodinou večer. Úvodom pánov duchovných, bratov a sestry ôsmich zborov srdečne privítal dozorca slovenského zboru Gregor Papuček. Vyjadril svoju radosť z veľkého počtu prítomných a poďakoval sa im za hojnú účasť. Za želal im, aby sa cítili dobre v priestoroch slovenského zboru.

Potom prítomných privítala slovenská pani farárka hostiteľského zboru Hilda Guláčiová Fabuľová a duchovný reformovanej cirkvi Dávid Emil Kovács začal bohoslužbu. Mal pôsobivú, peknú kázeň, ktorá sa opierala o biblické podobenstvá, citáty z biblie, ako napr. z 15. kapitoly evanjelia sv. Jána, kde sa hovorí o viniči. Vinič už aj začiatkom nášho letopočtu bol symbolom bohatstva. Dokonca aj na súdobých minciach bol znázornený aj strapec hrozna. Vinič je hlboko zakorenený do pôdy, zhlboka ťahá životodarnú vlahu a dáva bohatú úrodu aj v podmienkach nepriaznivého počasia. Človek vie len ukazovať svoju silu. „Buďte takí, ľudia, ako vinič“ – vraví sa v biblii. Nás Ježiš Kristus živí ako vinič. „Ja som ten pravý vinič, a môj otec je vinár“ – vraví. Ďalej povedal, že ústrojenstvo človeka je tak stvorené, že len súhrn všetkých jeho orgánov dáva jeden celok. Ústroj zraku sa nemôže vyzdvihovať, že on je najdôležitejší, ani žiaden iný, lebo ani jeden, ani druhý by nemohol existovať, keby tie ďalšie nefungovali. Čiže len všetky časti tela spolu môžu tvoriť jedno zdravé telo. A podobne aj telo kresťanstva môže byť zdravé, môže fungovať len tak, ak všetky jeho časti sú zdravé, lebo ony – podobne ako časti tela človeka – len všetky spolu môžu tvoriť zdravé telo kresťanstva. Tu je teda aj veľký zmysel týchto ekumenických stretávaní.

Piesne spieval každý v svojej reči, Slováci po slovensky. Aj jednotlivé časti liturgie prebiehali dvojjazyčne. Napr. pri konci bohoslužby Áronovské požehnanie po maďarsky hovorili a potom po slovensky zaspievali. Bohoslužba sa skončila, všetci si podávali ruky so želaním pokoja slovami: „Pokoj s vami“.

Príjemné prekvapenie bolo, keď Slováci medzi hosťami objavili aj novohradskú Slovenku, alebo keď sa brat vo viere ozval, že „aj moja mama boli Slovenka“. Slováci pozvali hostí na agapé do svojho klubu, kde bola príležitosť na voľný rozhovor. Keďže to bola ešte len druhá osmička, za ňou nasledovalo ďalších šesť na rôznych iných miestach, v kostole či kaplnke ďalších cirkevných zborov, dobré to príležitosti na vzájomné spoznávanie sa a nadväzovanie priateľských stykov.

Gregor Papuček