V Slovenskom inštitúte sa uskutočnila prezentácia básnickej zbierky katolíckeho kňaza, básnika Stanislava Brtoša Modlitby z Budína. Prezentácia bola zároveň spojená s rozlúčkou, keďže pán duchovný sa na druhý deň vrátil na Slovensko. Prítomných privítal Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena pod vedením dirigentky Marty Pálmaiovej Pápayovej.

Po očarujúcich náboženských skladbách nasledovali privítacie slová riaditeľa SI Milana Kurucza, ktorý poprial prítomným šťastný a úspešný nový rok, keďže podujatie bolo prvým v roku 2011.

- Už dávnejšie sme plánovali, že vám predstavíme básnickú zbierku pána farára Stanislava Brtoša Modlitby z Budína. Vtedy sme ešte nevedeli, že prezentácia tejto knihy bude zároveň aj dňom rozlúčky jej autora s Budapešťou, ale nakoniec si myslím, že je to dôstojná rozlúčka. Pán farár tu zanecháva určitú stopu nielen v našich mysliach a dušiach, ale aj svojou literárnou tvorivosťou, - povedal Milan Kurucz a odovzdal slovo pátrovi provinciálovi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v Maďarsku Viktorovi Kunayovi. Pán duchovný vysoko ocenil básnickú a kňazskú činnosť Stanislava Brtoša a poďakoval mu za približne dvojročnú spoluprácu. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Peter Weiss taktiež srdečne privítal prítomných a poďakoval pánovi farárovi za spoluprácu.

- Cesty Božie sú nevyspytateľné. Stanislavovi Brtošovi chcem poďakovať za to, s akou ľudskou vehemenciou a zároveň kňazskou profesionalitou sa ujal tejto misie. My všetci, ktorí sa tu stretávame, vieme, aké dôležité je zachovanie slovenskej identity v Maďarsku, slova Božieho, a teda tá misia, ktorú robil pán Stanislav Brtoš. Vo mne ste zanechali naozaj hlboký dojem a som rád, že som mal možnosť zoznámiť sa s vami. Chcem vám zaželať, aby ste sa s takým prijatím stretli aj na novom pôsobisku, - povedal Peter Weiss.

V ďalšej časti programu literárny kritik a prekladateľ Karol Wlachovský podrobne analyzoval básnickú zbierku Modlitby z Budína. Dve členky zboru Ozvena predniesli ukážky z tvorby S. Brtoša. Katarína Noszlopyová zaspievala tri ňou zhudobnené básne a Mária Juhászová zarecitovala jednu báseň. Na rozlúčku Stanislav Brtoš zarecitoval prítomným jeden zo svojich veršov. Podujatie skončilo rozlúčkou, pohostením a dedikovaním básnických zbierok. Pri tejto príležitosti sme v mene redakcie Ľudových novín položili dôstojnému pánovi niekoľko otázok.

- Toto stretnutie v SI je mimoriadne preto, lebo vás spoznávame ako poeta, ktorý svoju tvorbu čerpá v láske k Bohu. Tento hlboký cit vyžaruje zo všetkých vašich veršov, tak aj z tých najnovších, ktoré sa zrodili počas vašej misie medzi slovenskými veriacimi v Maďarsku. Čo vás motivuje k tomu, aby ste svoje city, myšlienky, túžby vyjadrili vo veršoch? Kedy ste prvýkrát pocítili túžbu zverejniť svoje básne?

- Poézii sa venujem už pomerne dávno, ale istý čas som písal pre seba. Moje básne uzreli prvýkrát svetlo sveta v zbierke Dozrievanie, v ktorej je zhrnutá moja tvorba z rokov 1991-2006. Počas tohto obdobia som vlastne po večeroch skúšal písať básne. Potom z nich vznikol výber, ktorý som vydal knižne. Vlastne odvtedy píšem neustále a ako sme dnes od pána Wlachovského počuli, moje verše ešte nie sú celkom uhladené a ustálené. Píšem ich tak, ako prichádzajú, ako sa vlastne dávajú samé na papier, samozrejme, s nejakými úpravami, aby to sedelo v texte, ale je to základná myšlienka.

- Za poldruha roka ste si získali lásku a dôveru našich veriacich. Podarilo sa vám oživiť slovenské bohoslužby aj na takých miestach, kde práve ich absencia bola dôvodom, aby niektorí veriaci prestali chodiť do kostola. Predpokladali sme, že naďalej bude pokračovať tento priaznivý trend a že medzi nami, Slovákmi v Maďarsku, budete pôsobiť ešte dlhé roky. Čo je dôvodom vášho odchodu z Budapešti?

- Nechcel by som hovoriť na túto tému, sú to vnútorné cirkevné veci.

- Ako ste sa cítili medzi Slovákmi v Maďarsku? Aj vy máte taký dojem, že vás prijali medzi seba a že sa vám podarilo oživiť naše katolícke zbory?

- Keď som prišiel sem, vedel som, že idem pracovať medzi Slovákov, ale nemal som informácie o ich počte, ani o tom, nakoľko ovládajú jazyk. Bol som prekvapený, že je tu ešte tak veľa Slovákov, ktorí majú záujem aj o duchovný život. Veď liturgická reč, aj keď niekedy sa rozchádza s jazykom tradícií, je predsa len jeden z tých nosných prvkov, ktorý dokáže zachovať materinský jazyk. Tak, ako to dokáže rodina alebo škola. Pretože jazyk sa rozvíja tam, kde je spoločenstvo. Rodina je to najmenšie spoločenstvo, škola je pokračovaním rodiny a takisto liturgický život sa nedeje v súkromnom živote, ale v spoločenstve. Krásnu skúsenosť mám aj zo Santova, okrem toho, že som slúžil v Budapešti a v Pilíšskej Čabe. Tam sme začínali od úplného začiatku. Dokázali sme naučiť liturgiu, krásne odpovede a rozumieť celej slovenskej liturgii. Bola by to veľká škoda, keby to, čo sa veriaci postupne naučili, znova zaniklo.

- Veľmi úspešná bola spolupráca s Ľudovými novinami. Vidíte možnosť pokračovať v nej?

- Keď bude záujem, veľmi rád a ochotne budem pokračovať v spolupráci. Chcem poďakovať Ľudovým novinám, že som dostal priestor na náboženskú rubriku. Ako som počul od veriacich, bola veľmi pozitívna odozva na duchovné zamyslenia nad sviatkom, aj na iné témy, ktoré boli uverejnené. Z mojej strany je otvorenosť pokračovať ďalej.

- Máte informácie o tom, komu odovzdáte svoju misiu?

- Je tu páter Kunay, ktorý ma prijal do spoločenstva, kde som býval a kde som mal zázemie. Takisto pochádza zo Slovenska, ovláda veľmi pekne slovenský jazyk. Keď sa nepodarí na istý čas dostať sem slovenského kňaza, treba ho kontaktovať a požiadať, či by nebol ochotný vykonávať službu. Býva v Budapešti a vedel by pokračovať v slovenských omšiach, ktoré majú už svoju tradíciu. Takisto pozná aj pilíšsku oblasť, pretože istý čas býval v Pilíšskej Čabe, kde majú lazaristi jeden zo svojich domovov. Predo mnou slúžil slovenské bohoslužby v Pilíšskej Čabe a v Santove.

Chcel by som poďakovať Celoštátnej slovenskej samospráve a budapeštianskym samosprávam za prijatie a za všetko, čo som v Budapešti dostal. Poďakovať sa aj za to, že ony boli mojim oporným bodom a druhým slovenským domovom, keďže som žil v cudzom prostredí. Veľká vďaka patrí aj zamestnancom SI, ktorí ma vždy prijali otvorene a pánovi veľvyslancovi za úspešnú spoluprácu. Jeho prítomnosť na dnešnom stretnutí je vyjadrením našej spolupráce. Chcem sa mu veľmi pekne poďakovať za úprimný a korektný vzťah. Môžem povedať, že naozaj som tu našiel u každého človeka to dobré slovenské srdce a ďakujem za všetko, čo pre mňa dokázali urobiť. Nemôžem zabudnúť, samozrejme, na spevokol Ozvena, ktorý ma oslovil a kde som našiel isté pole pôsobnosti. Jeho členovia naozaj veľmi krásne spievajú. Nielen domáce piesne, ale aj duchovné, ktoré zazneli tu, na dnešnej prezentácii. Za všetko vďaka, - povedal na záver Stanislav Brtoš.

Andrea Szabová Mataiszová

Stanislav Brtoš sa narodil 19. 11. 1969 v Černovej pri Ružomberku. Po maturite v Ružomberku študoval v rokoch 1988-1993 na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Po skončení štúdia absolvoval polročný vojenský výcvik, potom pracoval v Severoslovenských celulózkach a papierňach ako chemik, ako biochemik na Okresnej hygienickej stanici v Liptovskom Mikuláši, ako chemik pracoval tri roky v Severoslovenských vodárňach a kanalizáciách v Černovej. Po ukončení šesťročného štúdia na Bohosloveckej fakulte v Spišskej Kapitule v júni 2004 bol vysvätený za kňaza pre spišskú diecézu. Najprv rok pôsobil v Starom Smokovci a od júla 2005 bol v Poprade. Podnet na zozbieranie, prepísanie a publikovanie básní vznikol počas liečebného pobytu vo Vyšných Hágoch. Zbierka básní „Dozrievanie“ je autorovým debutom a obsahuje básne z rokov 1992-2006. V novej básnickej zbierke Modlitby z Budína, ktorú ponúka a ktorá vznikla v Budapešti, na budínskej strane, v misijnom dome Lazaristov, vyjadruje svoj pohľad na modlitbu v každodennom živote. Doteraz boli publikované jeho básnické zbierky: Dozrievanie (2006), Putovanie za láskou (2007), Životné okamihy (2007), Loretánske veršovanie (2008), Kríž náš každodenný (2008), Spevy duše (2008), Spievajme o Srdci (2009), Spevy o slobode (2009), Slávime obetu (2009) a Postrehy zo života (2009), Blahoslavení… (2009), Krehkí a predsa krásni (2010). Básnická zbierka Modlitby z Budína na päťdesiatich siedmich stranách obsahuje tridsaťsedem veršov. Knižočku vydala tlačiareň a vydavateľstvo SLZA, s.r.o., Poprad.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

....................................................................................................................................