Zmyslom Veľkej noci je spomienka na utrpenie a smrť Ježiša Krista a oslava jeho zmŕtvychvstania.

„Veľká noc nám prináša nádej na nový život. Ide o nový život vo vzťahu k Bohu a ľuďom, ktorý získame cez odpustenie. Ide o nový život po smrti ako konci nášho pozemského jestvovania,“ uviedol bratislavský arcibiskup, metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Zvolenský pripomenul, že náš pozemský život nie je uzavretý systém a vyjadril presvedčenie, že vychádzajúc z Božej moci a Božej lásky, jestvuje spôsob života, ktorý svojou dokonalosťou prekonáva pozemský život.

„Tento nový život, ktorý už nie je obmedzený pozemskými zákonitosťami, sa realizoval v Ježišovi Kristovi. Zmysel jeho vykupiteľského utrpenia a smrti je v tom, že slúži ako príklad úplnej vernosti Bohu. O tejto vernosti platí Ježišovo uistenie, že práve pre túto vernosť je nám Boh vo svojom milosrdenstve ochotný veľkoryso odpustiť. Veľká noc je preto aj veľkou výzvou pre svedomie človeka k vnútornému obráteniu,“ zdôraznil arcibiskup Zvolenský, ktorý je aj predsedom Konferencie biskupov Slovenska.

Veľký piatok je pre evanjelikov veľký a dôležitý sviatok, ktorý sprítomňuje vrchol Ježišovho utrpenia - umučenie, ukrižovanie a smrť na golgotskom kríži, pripomenul generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik.

Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že sa splnilo Ježišovo slovo, „Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých“.

„Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok sú významnými kresťanskými sviatkami vzkriesenia Pána Ježiša Krista, jeho víťazstva nad diablom a smrťou. Je to víťazstvo Božej lásky, moci, života, Božej spravodlivosti, ktoré pre každého veriaceho kresťana znamená nádej a silu pre život v časnosti aj vo večnosti,“ vyzdvihol generálny biskup. Zdôraznil, že dnes je Kristovo vzkriesenie a jeho dôsledky rovnako aktuálnou a prítomnou udalosťou ako pred dvetisíc rokmi.

Veľký piatok je spomienkou na utrpenie Ježiša Krista

Dnešný Veľký piatok je pre kresťanov dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň ako jediný v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Namiesto omše sa v katolíckych kostoloch koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, modlitieb veriacich, poklony Svätému krížu a sv. prijímania. V tento deň sa konajú krížové cesty, čítajú sa alebo spievajú pašie. Je to deň prísneho pôstu a pokánia. Ježišovu smrť pripomína aj liturgická farba - farba krvi.

V gréckokatolíckej cirkvi východného obradu je Veľký piatok prikázaným sviatkom a dodržiava sa prísny pôst. Predpoludním sa veriaci v chrámoch modlia Kráľovské hodiny - žalmy a čítania zo Svätého písma o umučení Krista. Poobede sa koná večiereň s obradom uloženia plaščenice do Božieho hrobu.

V evanjelických chrámoch sa predpoludním konajú slávnostné pašiové služby Božie, veriaci spolu s biskupmi a kňazmi spomínajú na deň umučenia, ukrižovania a smrti Pána Ježiša Krista.

Utrpenie a smrť Božieho syna si pripomínajú takisto pravoslávni kresťania, veriaci Reformovanej kresťanskej cirkvi a ďalších cirkví.