Od júna minulého roku je kantorom slovenských katolíkov v Budapešti Čemerčan Michal Tóth. Vyhľadali ho predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnai a predseda slovenského voleného zboru III. obvodu František Križan, keď dovtedajšia kantorka Katarína Süvegesová zo Santova zo zdravotných dôvodov nemohla ďalej vykonávať túto službu.

Neuvažoval dlho a vyhovel ich prosbe. Odvtedy nechýbal ani na jednej slovenskej svätej omši v Kostole sv. Jozefa v VIII. obvode Budapešti.

Kantorstvo a hra na organe sú obľúbenou činnosťou Michala Tótha. Tomuto koníčku sa dodnes venuje s obrovským nadšením a vkladá do neho kus svojho srdca. Na otázku, ako sa stal kantorom, odpovedá, že z lásky. „Nechystal som sa za kantora, priviedla ma k tomu láska k hudbe. Som veriaci a raz som musel zaskočiť namiesto čemerského kantora, ktorý ochorel. Prakticky kantorskú službu vykonávam od roku 1967. Vzhľadom na svoj vek už aj ja som odovzdal štafetu mladším a doma iba občas vykonávam túto službu,“ hovorí M. Tóth, ktorý o rok oslávi šesťdesiate narodeniny. Cez týždeň pracoval ako údržbár v sporiteľni V. obvodu Budapešti a ako kantor slúžil na večerniach a na omšiach. Má základné umelecké vzdelanie, navštevoval hodiny hry na klavír a ukončil kurz vedúcich speváckych zborov, ktorý organizoval Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku.

„Ja som sa naučil od svojej starej mamy čemerskú slovenčinu. Keď som chodil do základnej školy, rozprávala sa so mnou iba po slovensky, po maďarsky som ju naučil ja, keď som začal chodiť do gymnázia,“ odpovedal mi M. Tóth na otázku, odkiaľ vie po slovensky.

 „Bol by som veľmi rád, keby v našich kruhoch bolo oveľa viac slovenských kantorov, ale, žiaľ, nie je to tak. Hudobníkov máme veľa, ale oveľa menej je takých, ktorí sa citovo viažu k slovenskej národnosti. Nehovoriac o tom, že v dnešných časoch nemajú veľa motivácií k tomu, aby mali záujem vykonávať slovenskú kantorskú službu,“ hovorí s ľútosťou.

Michal Tóth bol dlhoročným vedúcim Speváckej skupiny Lipóta Bálóa v rodnom Čemeri, ale už aj túto funkciu odovzdal mladším. V spevokole však zostal a odbornými radami pomáha pri usmerňovaní činnosti zboru. Jeho cieľom je, aby pozbierali všetky ešte prežívajúce miestne slovenské ľudové a liturgické piesne, aby ich zachovali pre budúce generácie. V repertoári majú aj maďarské piesne, veď často vystupujú aj pred maďarským publikom.

Blízkosť hlavného mesta považuje za jednu z veľkých nevýhod. Do obce sa nasťahovalo veľa nových obyvateľov, ktorí sem priniesli svoj jazyk, svoje zvyky a kultúru a teda aj vplyv na pôvodné obyvateľstvo. „Minulý rok sme narátali 40 ženičiek, ktoré každodenne nosili tradičný kroj. Dnes sa ich počet znížil asi na polovicu. Čoraz menej je aj takých obyvateľov, ktorí na nejakej úrovni ovládajú slovenčinu,“ povedal M. Tóth.

„V Čemeri nie sú pravidelné slovenské omše, maximálne raz ročne z iniciatívy miestnej slovenskej samosprávy. Ja chodievam slúžiť do okolitých obcí – do Kerepešu, Malej Tarče, ale aj do Ečeru, keď ma pozvú. V tomto kraji je málo slovenských kantorov. Jeden je v Kerepeši, on je tiež slovenského pôvodu. Má však aj veľa iných povinností, vedie duševné rozjímania a keď nemá čas, zavolá ma,“ hovorí M. Tóth. „Dosť neskoro sme prišli na to, že sme veľa vecí zanedbali, zabudli, ba stratili. Hlavne čo sa týka liturgických obradov, ktoré ešte v polovici minulého storočia prebiehali po slovensky. Dnes sa z nich sotva niečo zachovalo,“ konštatoval M. Tóth. On osobne keď sa rozhodol vykonávať kantorskú službu na slovenských omšiach požiadal o pomoc duchovného zo spriatelenej osady Čemeru, z Mojmíroviec. „Dodnes dostávam odtiaľ rôzne materiály, ktoré viem zužitkovať na slovenských omšiach. Je mi veľmi ľúto, že v Maďarsku z hudobného hľadiska nie je jednotná slovenská liturgia,“ povedal a dodal, že spolu s Kazimírom Kápolnaim sa rozhodli pokúsiť sa zozbierať a zjednotiť existujúce prvky. Preto sa obrátili na širokú verejnosť, aby ľudia podporili ich snahu a posielali im ešte existujúce noty, nahrávky alebo texty slovenských liturgických piesní.

Eva Patayová Fábiánová