Prvá nedeľa po zoslaní Ducha Svätého, kedy v cirkvi končí Veľkonočné obdobie, je zasvätená Tajomstvu Najsvätejšej Trojice.

Skutočne tajomstvo - náš ľudský rozum bez zjavenia nemôže prísť sám na túto skutočnosť. Aj po samotnom zjavení, keď sa nám Boh postupne zjavil ako Otec, Syn a napokon Duch Svätý, naďalej ostáva tajomstvom v tom najprísnejšom slova zmysle.

Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že dnešný sviatok a jeho tajomstvo sa týka skôr samého Boha a jeho vnútorného života. Ale neopisuje nám len tajomný, neprístupný život v ňom samom, ale zároveň i jeho smerovanie k nám. A to tým najkrajším spôsobom, aký vymyslel Boh, keď sa stal človekom, aby nám ľudským pohľadom a spôsobom dostupným predstavil Boha v tom prístupnom svetle. Dokonca hovorí o našej účasti na tomto Božom živote. Toto je to radostné posolstvo sviatku Najsvätejšej Trojice.

Ježiš Kristus nám predstavil Otca v novom pohľade a svetle, odlišnom od toho starozákonného. Od neho vieme, že máme milujúceho Otca, ktorý je taký milosrdný vo svojej láske, že kvôli mne neváhal obetovať svojho Syna. Že mám milujúceho Otca, ktorý mi odpúšťa moje previnenia.

Viem, kto je Boží Syn. Ježiš Kristus. Druhá božská osoba, ktorá sa stala jedným z nás. A slovo sa telom stalo a prebývala medzi nami. Evanjeliá - tie nám hovoria o ňom všetko. Čo urobil kvôli mojej spáse. Že ma vykúpil bez môjho pričinenia a pozýva ma k spolupráci a nasledovaniu. Že je prítomný medzi nami vo sviatosti oltárnej pod spôsobom chleba a vína.

Viem aj to, kto je tretia Božská osoba. Duch Svätý. O tom nám hovoria skutky apoštolské. Čo všetko dokázali apoštoli, keď zostúpil na nich Duch Svätý na Turíce. Ako Duch Svätý vedie cirkev počas celých jej dvetisícročných dejín, aj napriek rôznym zakolísaniam kvôli našej ľudskej slabosti.

To je Boží život, ktorý existuje v Bohu a ktorý nám Pán Ježiš predstavil prijateľným spôsobom.

A čo je to ten Boží život? Boží život je život spoločenstva, do ktorého som pozvaný skrze Ježiša Krista aj ja. Spoločenstvo, ktoré je preniknuté Láskou.

Medzi Otcom a Synom vyžaruje vzájomná láska a jednota. Láska, ktorá prevyšuje akúkoľvek ľudskú lásku, lebo tá naša ľudská sa často mení na hnev, nenávisť, odpor. Tá Božia medzi Otcom a Synom sa píše s veľkým L. Je to láska, ktorá je nestvorená, je v Bohu od večnosti a je ňou Duch Svätý.

Toto všetko nám zjavil Pán Ježiš - nie preto, aby sme mali čo obdivovať, ale preto, aby sme aj my - stvorení na obraz Boží - žili v takejto láske a jednote. Veď o to sa modlí vo veľkňazskej modlitbe - „Aby všetci jedno boli, ako Ty, Otče, si vo mne a ja v Tebe; aby aj oni boli v nás jedno; aby boli jedno ako sme my jedno; aby bola v nich láska, ktorou si ma miloval a ja aby som bol v nich“ (Jn 17,21-26).

A tak v dnešný sviatok Najsvätejšej Trojice nemáme hľadieť len na nepochopiteľné tajomstvo pre náš ľudský rozum, ale skôr na ten vlastný život vo vzťahu k Božiemu životu. Či ho dokážem prežívať tak, ako nám to predstavil Kristus, ktorý vyšiel z Božieho života smerom k nám, aby sme my zase mohli vstúpiť do Božieho života vďaka pozvaniu, ktoré nám adresuje, keď opúšťa svojich učeníkov a odchádza k Otcovi: - V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Toto pozvanie Krista je pozvaním Božím pre každého človeka. A my vieme, že na každé pozvanie sa odpovedá. Teda aj my musíme odpovedať svojim rozhodnutím na pozvanie Ježiša Krista. Či ho prijímam alebo nie. Nie je možné nedať odpoveď. Je možné povedať len svoje áno. Lebo ak ho nevyslovím, som odsúdený - aj to povedal Kristus v evanjeliu. Kto neuverí, už je odsúdený. Ten súd, ktorý ma čaká - to nie je nejaký vonkajší dej, ako ho poznáme zo súdnych pojednávaní. Súd - to je moje vlastné rozhodnutie, či prijímam Ježišovo pozvanie k Božiemu životu, alebo ho odmietam.

Nemusím rozumieť tajomstvu dnešného sviatku, lebo ho ani nikdy nepochopím. Keby som ho pochopil, tak by už vlastne ani nebolo tajomstvom. Takisto nepochopím tajomstvo Eucharistie alebo tajomstvo Kristovej smrti a zmŕtvychvstania úplne. Ani takí učenci, ako bol sv. Augustín či Tomáš Akvinský, ho nepochopili. Stačí, keď vieme, že svätá Trojica - to je jeden Boh, v ktorom sú tri osoby. Otec, Syn a Duch Svätý. A o tých už viem iste veľa.

Boh ostane vždy pre nás istým tajomstvom. Pretože na jednej strane je tak jednoduchý, že už dieťa môže v neho uveriť, ale zároveň je taký zložitý, že ani ten najväčší filozof sa k nemu nedokáže priblížiť. Hovoríme, že je tak blízko človeku ako nikto iný - to je reč apoštola Pavla na areopágu - „V ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28). A predsa je tak ďaleko a nepoznateľný - ako to hovorí v úvode svojho evanjelia sv. Ján - „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1,18). A apoštol Pavol dodáva: - „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2,9).

On je teda náš Boh, jednoduchý a predsa najtajomnejší, blízky ľuďom, hoci celkom iný, ako si ho predstavujeme. Je jeden - v troch osobách. Na zemi sa človekovi nepodarí urobiť obraz Boha. Ale čo je človeku nemožné, to sa podarilo Bohu. V tých slovách, ktoré povedal - urobme človeka na náš obraz a na našu podobu. A predsa, aj my, keď sa modlíme s cirkvou modlitbu vyznania viery, alebo robíme jednoduché znamenie kríža na sebe, vyslovujúc pritom slová v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, môžeme zažiť vo svojom srdci i rozume dotyk všemohúceho Boha.

Stanislav Brtoš