Deň pred tohtoročným Jozefom navštívil predseda Matice slovenskej Marián Tkáč „slovenskú obec“ Senváclav, ktorá je na polceste medzi Ostrihomom a Budapešťou, v Pilíšskych vrchoch. Prečo práve túto obec? V dobrom slova zmysle tu nad všetkými „vytŕča“ Rudo Fraňo, írečitý Slovák, ktorého priami predkovia tu žijú najmenej 300 rokov od vybudovania obce Slovákmi v kraji spustošenom Turkami. Trojnásobný starosta obce, staviteľ a podnikateľ v cestovnom ruchu. V ostatných rokoch aj spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ kníh, ktoré mapujú slovenský živel. Preložil do maďarčiny štyri romány Milana Ferka a vydal ich. Napísal a vydal na vlastné náklady viac ako 10 kníh literatúry faktu o živote Slovákov v Pilíši. Napísal a vydal v slovenčine i maďarčine na základe spomienok svojho otca novelu sledujúcu dramatický osud obyvateľov vtedy skoro čisto slovenskej obce v posledné vojnové Vianoce. Píše, prekladá a vydáva aj naďalej… Pán Fraňo je aj predsedom Slovenskej samosprávy v Senváclave. Roky zviditeľňuje slovenské a slovensko-maďarské súvislosti. Na vlastné náklady inštaloval pamätnú tabuľu (aj v slovenčine), ktorá pripomína stretnutie Matúša Čáka s pápežským legátom Gentilisom, ktoré sa uskutočnilo pred 700 rokmi na miestach, kde dnes stojí jeho dom. Mimochodom, práve v deň návštevy predsedu Matice slovenskej uplynulo 690 rokov od smrti Matúša Čáka.

Rudo Fraňo spolupracoval s Maticou aj v minulosti. Začiatkom deväťdesiatych rokov Matica slovenská prispela na drevo, ktoré použili na nový krov kostola, či pomohla vyhľadať slovenského kňaza. Keď preložil Ferkov román Jánošík do maďarčiny - napoly zo žartu, napoly vážne: vraj aby si ho mohli prečítať aj Slováci v Maďarsku - MS mu odovzdala pamätný list.

V rozhovore M. Tkáča a R. Fraňa, do ktorého sa aktívne zapojil aj poslanec Celoštátnej slovenskej samosprávy Imrich Fuhl, bolo teda na čo nadviazať. V zápalistej, skutočne tvorivej diskusii, v rámci ktorej sa hovorilo aj o najaktuálnejších problémoch a potrebách pilíšskych Slovákov, odznelo viacero námetov. Matica slovenská podporí vydavateľskú a prekladateľskú prácu Ruda Fraňa. „Privezie“ slovenské slovo a pieseň z materskej krajiny pod Pilíš - asi začiatkom júna sa uskutoční kultúrne vystúpenie s jej podporou v Senváclave. Ako povedal M. Tkáč, Matica slovenská zvažuje aj možnosť vytvorenia oblastného pracoviska, pričom so svojimi partnermi mieni vytvoriť systém kvalitného vzájomného informovania a sú otvorení ďalším podnetom a nápadom, vrátane propagovania slovenskej literatúry Pilíšanov na Slovensku. Podpora slovenského je pre obidve strany poslaním.