Maďarsko sa konečne dočkalo aj zatmenia Mesiaca. Musela nastať revolučná výmena vlády, aby tento prírodný úkaz očaril ľudí po celej krajine. Neviem si predstaviť, že by sa bol Mesiac schoval za Slnkom počas predchádzajúcich ôsmich rokov.

Treba si hneď vyjasniť, že v tomto prípade zatmenie neznamená zahmlievanie, skrývanie niečoho, ale je to ovocie snahy ukázať ľuďom až nadprirodzené schopnosti. Spomeňme si, aj posledné totálne zatmenie Slnka v auguste 1999 sa odohralo v čase vlády, ktorej predsedal súčasný premiér!

Premiéru mala „šašovská revolúcia“, v rámci ktorej mohli ľudia opäť prikročiť k urnám a zrušiť spätne svoj hlas, ktorý dali pred rokom neskoršej dvojtretinovej sile. Rátanie hlasov ešte neskončili do uzávierky tohto čísla ĽN, ale tzv. exit poly ukazujú všeobecnú snahu zúčastnených odňať vláde moc. Tá sa však drží, lebo tých, ktorí sa na „šašovskej revolúcii“ nezúčastnili, je predsa oveľa viac. To je nesporné. Povedal by som, že o tom netreba ani - nebodaj národne - konzultovať. Vláda stojí pevne na varte, v ruke s národnou zástavou.

Vlajka Budapešti sa konečne zbavila rumunského podtónu, veď - ako povedal primátor hlavného mesta - ani Bukurešť nemá maďarskú trikolóru. Pravdupovediac už dlhší čas nikde nevytiahli „rumunskú“, radnica argumentovala tým, že dali zástavy do čistiarne. Nuž, pranie sa vydarilo mimoriadne, pretože Budapešť má čisto bielu zástavu, pravda, dookola nemôže chýbať červeno-bielo-zelené lemovanie. Len ticho dodávam, že v čase spojenia Starého Budína, Budína a Pešti symbolizovala tieto tri obce červená, žltá a modrá farba, Rumuni boli predovšetkým v Moldavsku a Valašsku a aj Sedmohradsko bolo ešte „naše“.

Apropo! Večne aktuálna je scénka z filmu Pétera Bacsóa Svedok, keď uniformovanému súdruhovi Baštovi prezentujú citrón ako pomaranč. Je to, samozrejme, strašne kyslé. Čo to je? - pýta sa so zvraštenou tvárou činovník. Strážca hate na to: Pomaranč. Maďarský pomaranč. Trocha žltý, trocha kyslý... ale je náš!