Ak by ste náhodou nevedeli, aj rodní bratia Slovákov - Slovinci - majú svojho Gyurcsánya. Volá sa Pahor, Borut Pahor. Momentálne je, zrejme už nie dlho, premiérom drobnej krajiny na slnečnej strane Álp. Pravda, ako Maďari hovoria, každé prirovnanie kríva.

A skutočne, v Ľubľane nevypukli masové demonštrácie, budova slovinskej televízie stojí stále nepoškodená. Vláda je síce v kríze, rozpadáva sa, ale to nesúvisí s Pahorovým „gyurcsányizmom“. Takže, čo sa stalo? Na neformálnom stretnutí s novinármi predseda slovinskej vlády vyslovene upozornil, že to, čo povie, je off the record, nesmie sa nahrať, ani citovať. Ale niekto to, samozrejme, nahral, nahrávka sa dostala na internet, zhodou okolností na stránku opozičnej sily, a razom sa o ničom inom nemľaskalo v médiách. Natáral toho dosť pre Slovincov, niečo aj pre Maďarov. Tu v Maďarsku však nikto nečíta dennodenne slovinské zdroje, ako ja, ale s istým časovým posunom sa predsa dozvedeli aj peštianski činovníci, že ten Pahor, s prepáčením, zhovadil aj ich, menovite V. Orbána. Vraj ho treba izolovať, akonáhle Maďarsko skončí s EÚ-predsedníctvom, veď čo už také múdre a zásadné povedal v mene Únie v týchto ťažkých časoch? Nič! Zato pil krv každému s mediálnym zákonom, s dvojakým občianstvom a novou ústavou. Slovom: Orbána osihotiť! - vydal heslo Pahor. Až po dvoch-troch týždňoch reagovali v Budapešti - odmietavo, ale dosť zmierlivo, žiadne fukoty, nóty, odvolanie veľvyslanca, uzatvorenie hraničných priechodov, sťažnosť u Benátskej komisie (tá je, mimochodom, Maďarsku nie príliš naklonená, keď akceptovala v spore okolo maďarskej ústavy skôr stanovisko SlovEnska). Ešte by som nevylúčil, že o 20 rokov L. Kövér, pravdepodobne stále ako predseda maďarského parlamentu, prezradí, že „roku 2011 sme mohli zasiahnuť vojensky, ale sme to neurobili“.

Apropo, dvadsať! Je tomu práve 20 rokov, čo Slovinci aj v praxi začali rozbíjať Juhosláviu: zapichli do zeme tabule označujúce slovinské hranice a jednoducho si vyhlásili svoju „samostojnost“. Náhodou som bol pri tom a následne som bojoval - prísne iba perom - na ľubľanských barikádach, v tzv. desaťdňovej vojne, keď sa na povel z Belehradu pohli YU-tanky na Slovinsko. Odišli s ovisnutým nosom.

Ozaj! Slona sa pýta šenkár v krčme, prečo má taký ovisnutý nos? Elefant na to: vyhodili ma z obchodu s porcelánom...