Už niekoľko týždňov môže maďarská verejnosť mľaskať nad depešami, ktoré posielali americkí diplomati z Maďarska (o Maďarsku, o maďarských politikoch) domov, do washingtonskej centrály.

Na celom svete sa diskutuje o tom, či partizánska akcia Juliana Asangea a jeho portálu WikiLeaks je v poriadku. V každom prípade prinášajú bez zábran zverejňované (ne)diplomatické telegramy nový vietor pre slobodu... Čoho vlastne? Tlače? Asi. A nový pohľad na diplomaciu (spravodajsko-špionážnu činnosť?). Jedine politici, o ktorých je v nich reč, sú starí, správajú sa po starom, tak, ako o nich zmýšľame: sú schopní všetkého. Američania sú v tejto hre len pozorovatelia, presní a krutí kibici. Ich postrehy však nie sú liché (prázdne, neodôvodnené, nepodstatné, nesprávne).

Bezradnosť – asi toto slovo vyjadruje najlepšie moje pocity, keď čítam tieto správy. Chcel vedieť obyčajný občan až do týchto detailov, akí sú jeho lídri? Že Viktor Orbán vyzýval amerických diplomatov, aby nebrali vážne, čo hovorí v zápale predvolebnej kampane roku 2006, nech radšej sledujú jeho činy? Nie je to teraz, v dňoch, keď si pripomíname 5. výročie zverejnenia Gyurcsányovho kolosálneho priznania o klamaní ráno, napoludnie, večer, resp. následného besnenia rozvášneného davu pri budove televízie a potom aj na budapeštianskych barikádach, na ktoré zvolával ľudí aj vtedajší šéf opozície, teda nie je to teraz strašidelne groteskné? A čo s tým, že podľa americkej veľvyslankyne v roku 2007 Gyurcsány a jeho vláda sa nebezpečne približovali k Rusku, natoľko, že USA chceli zvýšiť agresivitu pri presadzovaní svojich záujmov v Maďarsku? Drsné, minimálne ako možnosť, že MOL podporoval Fidesz, MVM zasa socialistov! Oproti tomu až nepodstatné sa zdá byť, že Pokorni príliš nemal rád Orbána, Mesterházy zasa Gyurcsánya. No Američania sledovali aj tie najmenšie detaily, dokonca čítali aj noviny a v nich aj články Zsolta Bayera, napríklad o tom, že „Cigáni nie sú ľudia, ale zver“.

Keby som nepoznal maďarské pomery, možno by som ani nemal celkový prehľad o týchto depešiach. Ale viem, že stále prevláda princíp „nášmu psovi a šteňaťu nášho psa neublížime“, takže z HírTV viem veci o gyurcsányovcoch a z denníka Népszava o orbánovcoch. V každom prípade je to zaujímavé čítanie, ktoré – ešte raz sa mi to žiada konštatovať – svedčí o vynikajúcej pozorovacej schopnosti Američanov a o úbohosti maďarských „pozorovaných“. A ako reagujú na tieto „odhalenia“ odhalení? Premiérov hovorca napríklad degraduje podľa mňa celú americkú diplomaciu, keď neskrýva svoj názor, že depeše sú výplodom amerického zábavného priemyslu. Ostatní sú aspoň ticho! Možno by aj chceli zarevať do éteru: „Nepovedzte mojej mamke, že som politik, ona si myslí, že som klavirista v bordeli...“