Pred piatimi rokmi zahalila Budapešť temnota. Videl som Torockaiovcov, ako verbujú dav k budove Maďarskej televízie, ktorú potom aj podpálili a obsadili. Dlho som bol v šoku, alebo aby som nepreháňal, tak aspoň zdesený, že také niečo je možné v „mojej“ Pešti.

O pár dní, na výročie revolúcie ´56, to však bolo azda ešte tvrdšie: ukradnutý tank na Alžbetinom námestí, pri Astórii stotisícový pokojný dav, ku ktorému sa primiešali „lumpen“ živly, husársky jazdecký útok polície na Madáchovom námestí, jedno vystrelené oko gumeným projektilom, slzy od plynu, pár desiatok ľudí odvlečených na policajné stanice, horiaca barikáda pri Alžbetinom moste, ktorá namiesto vychádzajúceho slnka zafarbuje ranné zore. Tieň však zostal. Následne ďalšie demonštrácie, nepokoje, naháňačky po uliciach, mítingy s výzvami na adresu premiéra „Gyurcsány zmizni!“, dokonca ultimátum z úst vodcu opozície V. Orbána: máš na to tri dni. A premena trávnika pri Parlamente na verejný záchod, pri Opere zase len výzva Torockaiovcov, aby sa ľudia chopili zbraní.

To bolo pred piatimi rokmi. Teraz vláda národného (a národnostného) porozumenia nieže neposiela na masy jazdeckú políciu, ale naopak, ochráni každého pred všetkým. Aj pred devízovými dlhmi, ktoré prišije do krku bankám. Nech cvakajú, hnusáci! Nebudú utláčať tento národ (a národnosti) ani tanky, ani banky! A Gyurcsány už vôbec nie, preto ho treba odpísať aj zo socialistickej strany, aj z politickej scény vôbec. Imunitu už nemá, prokuratúra je na neho nadržaná za pozemkové čachre-machre, je označovaný za organizátora teroru pred piatimi rokmi, takže skoro bude pokoj aj od neho.

Vrcholom tohto úsilia o vytvorenie ostrova pokoja a mieru ak aj nie v celej Karpatskej kotline, tak aspoň v časti, ktorá sa nazýva v novej ústave iba Maďarsko, bude získanie postu nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Tichooceánske krajiny sú už „naše“, ich podporu zabezpečí najmä kráľ ostrovnej krajinky Tonga, ktorý dostal dokonca vysoké maďarské štátne vyznamenanie. Niečo mi tu však zapácha, pocit šťastia zatieňuje zlá predtucha, lebo sa do toho zaangažoval aj jeden Habsburg (Georg-Juraj-Jiří-György). Nebodaj chcú nastoliť obrovskú k.u.k.-ríšu? Ajaj! No určite to bude bez Slovincov, pretože oni sú Maďarom v boji o spomínaný vzácny post najväčšími konkurentmi. Bol som teraz pár dní v Slovinsku, pýtal som sa priateľov, čo si o tom myslia. Odpoveďou bola otázka: o čom? A takisto sotva ich zaujíma, že ich vláda padla, premiér Borut Pahor to nezvládol, takže musí odísť predčasne. Ale oceňujú, že sa pekne rozlúčil v parlamente: „Robil som, čo som mohol, nech to teraz skúsi iný...“

Hja, to je krajina na slnečnej strane Álp!