Nový rok, nová krajina. Alebo aspoň nový názov. Už teda nie sme v Maďarskej republike, ale „iba“ v Maďarsku. Čo vyplýva – ozaj! – z novej ústavy, pardon, základného zákona, ktorý usporil „republiku“.

Ťažko pochopiť pohnútky zákonodarcu, veď v texte sa potom spomína aj Maďarská republika. Žeby to v chvate prehliadli? Zásadnou otázkou je, či sa mení štátna forma? Či je tu opäť monarchia, kráľovstvo? Hlúposť, veď nie názov určuje pomery v štáte. Ak aj nie jeden monarcha, ale mnoho malých kráľov (králikov?) tu pobehovalo vždy. Hoci v poslednom čase sa hovorieva o jednom jedinom, o „Lenonovi“ (rozumiete: len on, a nikto iný). Žeby ho lákala koruna a ostatné uhorské kráľovské insignie v hrubej sklenenej ochrannej kocke pod parlamentnou kupolou, kadiaľ prechádza dennodenne? To môže tvrdiť, či hoci len naznačovať iba politický amatér, alebo zaslepený nepriateľ. Amatérov je dosť, nepriateľov menej. Rozhodne sú vo väčšine prívrženci. Lebo meniť sa môže všetko, ale dvojtretinová väčšina je večná.

Netreba sa teda báť, nevracia sa feudalizmus. Len si niekto urobil žart z krajiny. A niekto si zarobil aj na nových tabuliach, ktoré pri hraničných priechodoch oznamujú, do akej krajiny vstupuje človek. Už v priebehu decembra ich vymenili z „Magyar Köztársaság“ na „Magyarország“. Susedia sa čudujú, veď všade navôkol je Slovenská republika, Republik Österreich, Republika Slovenija, Republika Hrvatska a tak ďalej. Akurát veľký severovýchodný sused (to bol vzor?) by sa nemal čo diviť, veď aj on sa nazýva „iba“ Ukrajina. Ale prekvapení, až vyhúkaní by mohli byť práve tí, ktorí prichádzajú odtiaľ. Predstavte si, že štátny znak Maďarska uprostred červeno-bielo-zelenej zástavy je chybný! Internetový portál Index na to upozornil nejaký vševedko ešte v polovici decembra. Známe „arpádovské“ pruhy po ľavej strane sú v zlom poradí, začínajú nie červeným, ako to káže aj základný zákon, ale strieborným pruhom, čiže aj pokračovanie je zlé. Našťastie trojvŕšok (Tatra-Matra-Fatra), dvojkríž a najmä uhorská kráľovská koruna sú na mieste.

Mám takú kacírsku myšlienku! Môj svokor, ktorého rodičia pochádzali zo Sarvašu, potom sa presťahovali do Nadlaku, odtiaľ do Bulharska a on sa po vojne presídlil na Slovensko, do svojej „materskej krajiny“, rád sa ma pýtaval, dakedy s ironickým podtónom, inokedy vážne, že čo je nové v „aňaorságu“. Akože v Maďarsku. Čo, keby sa základný zákon novelizoval a opäť by sa vymenili hraničné tabule (nápisy na minciach, pečiatkach a pod.). Obmien by mohlo byť niekoľko, mne by sa najviac páčilo „Magyarország – Anyaország“.

K tomu len toľko: všade dobre, aj doma...