Svoj „perkelt“ z minulého týždňa som písal ešte vlani, pred Vianocami – pre zvyčajné koncoročné tlačiarenské predstihy. Dovolil som si selankovito uťahovať z „aňaorságu“, netušiac, že z operety sa stane tak rýchle dramatická opera.

Veľkú áriu v nej spieva premiér, avšak neustále naráža na chór: silný, mohutný. Dostali v ňom miesto aj komentátori najväčších svetových denníkov a hospodárskych novín, prominentní politici z priateľských krajín ako sú USA či EÚ, ale aj špekulanti z celého sveta. Tento chór prehlušuje hlavnú áriu, ktorá iba opakuje refrén: môžeme jestvovať aj bez vašej pomoci a vôbec, nevyznáte sa v tom, čo sa deje v Maďarsku, my sme zdraví, stojíme na pevných základoch a neustúpime, aj keď namáčate váš meč do našich sŕdc...

Chvíľami sa dej vracia do operetných rovín, keď nikto nevie, kto je kto, „össze-vissza” rozprávajú či mlčia všetci: keď netreba dráždiť trhy, všetci sa vyjadrujú a hania napríklad Národnú banku, a keď forint padá do historických hlbín a bolo by treba trhy upokojiť, všetci sú ticho, ako h... v tráve. Alebo oslavujú. V Národnej galérii a Opere. V slávnej obrazárni na Budínskom hrade obklopení skutočne historickými dielami národnobuditeľskými z 19. storočia, aj národno-dehonestujúcimi z Kerényiho zbierky z 21. storočia. Na Andrássyho bulvári obkľúčení 10-20 tisíc demonštrantmi, ktorí recyklovali staré heslá ako „Orbán, zmizni!“, „Vlastizradcovia!“ a pod. odznelo ešte, že premiér kormidluje Titanic smerom k ľadovcu a tým ľadovcom je táto demonštrácia. Podľa mňa je iba takým vrcholom ľadovca, ktorý spodných 9/10 ešte nemá, alebo ak sa aj formujú, stále je a aj dlho budú rozdrobené.

Všimol som si na Andrášičke počas akcie, že niekto zabudol vypnúť semafory, hoci cesta bola uzavretá už popoludní. Svetlá sa striedali, ako keby tu bola nejaká premávka. Keď premiér odchádzal, hoci zadným východom a všetci mu navôkol ukazovali červenú kartu, svietila zelená. Takisto zelenú má zatiaľ aj na veľkej politickej okružnej. Od Oktogonu však počuť nepríjemný škripot električky.

Ozaj, viete, že úsmev človeka pod električkou nebýva vždy úprimný?