Nie je ľahké uvažovať o jasnom porušení noriem výlučne zo straníckeho hľadiska. V súvislosti s už dokázaným plagiátorstvom Pála Schmitta - rovnako, ako to bolo v prípade skorších korupčných škandálov, alebo Gyurcsányovho öszödského prejavu - je namieste vysloviť závery.

Prestíž prezidenta republiky je stratená, z politického hľadiska sa stal príťažou. Vynára sa klasická otázka: komu je to dobré?

Ak by sme hovorili o politickej úžitkovosti, mohli by sme uznať, že opozícia v skutočnosti nemá záujem na odchode smrteľne zraneného prezidenta. Pál Schmitt je totiž odteraz darom pre opozíciu: je terčom, do ktorého je ľahké trafiť, stáva sa symbolom, ktorý je osobne schopný dementovať všetko, čo by chcela táto vláda vo svojej komunikácii o sebe tvrdiť. Schmitt bude od tejto chvíle predstavovať postkomunizmus, to, že táto krajina je bez následkov. Bude chodiacou negatívnou kampaňou. Žiadny šéf opozičnej kampane nemohol vymyslieť na túto rolu lepšieho človeka.

Podľa straníckej logiky je celkom jasné, že čo je dobré pre opozíciu, nie je dobré pre vládu. Možno teda pokojne vyhlásiť: keď Pál Schmitt zostane vo svojom úrade, najviac uškodí Fideszu. Zmena na tomto poste prináša politické riziká a má aj politickú cenu - to je jasné. Avšak tieto sú zanedbateľné v porovnaní s vyššie naznačenými stratami. Ťažko môže niekto tvrdiť, že jedinú užitočnú funkciu prezidenta (bezpodmienečná podpora vládnych rozhodnutí a zákonov) by nemohol vykonať niekto iný. Všetky ďalšie jeho prednosti, ktoré sa ukazovali v očiach tých, ktorí ho zvolili, sa po škandále stratili či zničili. Jednoznačným záujmom Fideszu by bolo zbaviť sa tejto záťaže, vyzvať Schmitta, aby odstúpil, ak by demisiu nepodal sám od seba. Týmto by mohla pravica prezentovať príklad, že všetko môže mať svoje následky. Ak to Fidesz neurobí, neuškodí opozícii. Zatiaľ ani nie je možné v plnej šírke odhadnúť váhu takéhoto rozhodnutia. Ale ak Fidesz nevidí hrozby, ak by trval na svojej schematickej stratégii používanej v takýchto kauzách, nadávkuje si jed, ktorého účinky ešte nemožno zmerať v dnešných prieskumoch verejnej mienky.

Veru, keď niečo nemá následky, aj to má či môže mať následky...

----------------------

Zo Správy vyšetrovacej komisie Únie novinárov z 5. 4. 2032: Peštiansky perkelt zverejnený v Ľudových novinách pred 20 rokmi (5. apríla 2012) obsahuje príliš veľa pasáží zhodných s úvahou maďarského politológa Gábora Töröka zo dňa 28. 03. 2012, presnejšie ide viac-menej o preklad úvahy. Zodpovednosť za to však nenesie GMP, ale redakcia ĽN, pretože mala opisovanie odhaliť a článok nezverejniť...