Za absolútne neseriózne označuje najznámejší maďarský genetik Endre Czeizel skúmanie toho, či má niekto židovské alebo rómske gény. Presnejšie nemá. Lebo o dokazovanie nerómstva a nežidovstva išlo v prípade istého člena strany Jobbik zo župy Zala.

Bohvie, prečo práve teraz prenikol výsledok tohto genetického „výskumu“ na verejnosť, keď ho vyhotovili pred voľbami roku 2010 s týmto verdiktom: „Počas genetického vyšetrenia sme nenašli genetické znaky typické pre rómske a židovské spoločenstvo, teda sa dokázalo, že XY nemá rómskych či židovských predkov...“

Hanebné! - zvolal môj obľúbený vodný pólista Tibor Benedek, ktorý sa v celej kauze ocitol iba ako spolumajiteľ geneticko-diagnostickej firmy. Ešte dodal: je desivé, že v dnešnom Maďarsku niekto dáva nemálo peňazí za to, aby dokazoval svoje nepoškvrnené pedigrée (rodokmeň). Hneď v prvom pohnutí oznámil, že predá svoj podiel vo firme.

Strana Hnutie za lepšie Maďarsko, Jobbik (jej členovia sa zdravia ako nyilasovci, keď strieľali do Dunaja židov: „Daj, Bože! - Krajšiu budúcnosť!“) kauzu s genetickým výskumom nekomentuje. Aspoň nie priamo. Ale predminulý víkend zorganizovala v centre Budapešti „Pochod maďarského života“. Bola to otvorená - a takisto hanebná - narážka na „Pochod života“, ktorý organizujú rok čo rok židia i nežidia, keď si spomínajú na obete holokaustu a rasovej diskriminácie. Čo sa čudujeme názoru zberby na ulici, keď antisemitské narážky či otvorené útoky odznievajú aj pod parlamentnou kupolou? A v niektorých samosprávach. Eger-Jáger sa dostal teraz do veľkých nepríjemností za nevkusnú, hoci ironicky mienenú poznámku o nutnosti pripraviť zoznam „špinavých, smradľavých židov“. Bolo to v diskusii kultúrneho výboru o chystanom hosťovaní známeho herca Józsefa Székhelyiho v meste. Székhelyi nepotrebuje dokazovať genetickou skúškou, že je žid, jednoducho sa hlási k tomuto spoločenstvu, to je známe. A toto spoločenstvo v najväčšej budapeštianskej synagóge zorganizovalo zhromaždenie solidarity s hercom. Predstavte si, prišiel tam aj primátor mesta Eger a verejne, pred celým davom sa ospravedlnil. A pozval umelca opätovne, nože, nech vystúpi s pôvodne plánovaným recitálom z básní Francoisa Villona.

Tak, na tieto situácie dokonale sedí môj najobľúbenejší bonmot: situácia je síce beznádejná, zato nie zlá...