V dňoch 14.-16. októbra 2011 v priestoroch slovenského školského zariadenia v Békešskej Čabe za účasti slovenských stredoškolákov z Maďarska, Rumunska a Srbska prebiehala VII. Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií.

Zo študentských prác, ktoré odzneli na súťaži, riaditeľka školy Edita Pečeňová a jazyková redaktorka, hosťujúca učiteľka Zuzana Benková zostavili zborník. Vydanie publikácie podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zodpovedným vydavateľom zborníka je predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.

Najnovšia publikácia Slovenského pedagogického metodického centra CSS v Maďarsku obsahuje 18 prác tridsiatich študentov. Piati sú zo Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, štyria zo Slovenského gymnázia v Budapešti, desiati zo Školského strediska Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku z Rumunska; piati z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici a šiesti z Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci zo Srbska.

Pre vedecký dorast z Maďarska je charakteristické, že každý študent sa hlásil so samostatnou štúdiou, stredoškoláci z Rumunska pracovali väčšinou v autorských dvojiciach a gymnazisti zo Srbska v trojčlenných tímoch.

Ďalšími typickými črtami študentských prác boli spracované témy. Pokým študenti z Békešskej Čaby sa venovali prevažne významným osobnostiam (Samuel Tešedík starší a Samuel Tešedík mladší, Július Dedinský, Ján Valašťan Dolinský a Ondrej Lopušný), budapeštianski stredoškoláci sa viac zaoberali staviteľskými pamätihodnosťami (architektonické pamiatky v Alkári, v Mlynkoch a Dedinské múzeum v Kestúci). Podobne ako Čabania i Nadlačania väčšinou hodnotili vlastné významné osobnosti (Bujnovci, Ivan Bujna, Štefan Dováľ, autorky Antológie slovenskej literatúry) a len jedna práca opisovala nadlacké cirkevné budovy. Kovačickí autori predstavovali svoje svojské zvyky, obrady a duchovný život, študenti z Petrovca zase vlastný mládežnícky časopis a typické harmonikárky-meškárky.

Študentské práce uvádza citovo ladené hodnotenie putovnej súťaže pod titulom Dolnozemské nádeje z pera predsedníčky poroty Márie Kataríny Hrkľovej. Úplne možno s ňou súhlasiť, keď píše: „Budúcnosť slovenských komunít vo svete je v deťoch a mládeži.” Áno. „Pevnou hrádzou asimilácie, udržiavania kontinuity, výchovy a vzdelávania je slovenské školstvo, ktoré svojím humanizačným poslaním je oporným pilierom, hlbinnou podstatou dolnozemského života.”

„Intelektuálny rast mladých Dolnozemcov, rozširovanie ich vedomostného obzoru sa okrem tradičného inštitucionálneho vzdelávania realizuje najrozličnejšími mimoškolskými aktivitami, respektíve ich prelínaním a spájaním“. Také sú i Putovné súťaže zo slovenských dolnozemských reálií alebo študentskovedecké aktivity Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku pre základné a stredné školy Zo školských lavíc do života, Ja a moji predkovia, Živý odkaz osobností zašlých čias, Staviteľské pamätihodnosti a pod.

Prehľad a stručné hodnotenie študentských prác začíname netradične, teda nie v ich poradí v zborníku, ani nie štúdiami hosťujúcich študentov, ale prácami gymnazistov hostiteľskej inštitúcie.

Prvé hodnotiace myšlienky, a to aj z viacerých dôvodov, patria štúdii Prvá tehlová budova v Békešskej Čabe a jej staviteľ, autorkou ktorej je Rita Hornoková. Samuel Tešedík starší ako významná osobnosť, prvý z úspešných organizátorov čabianskej evanjelickej spoločnosti, ktorý sa usiloval vytvoriť jednotné zvyky, bol aj staviteľom malého evanjelického chrámu, prvej tehlovej budovy v Čabe. Táto téma obsahuje množstvo informácií, vhodných aj pre dve samostatné práce. Prvá časť štúdie sa zaoberá znovuosídlením Čaby slovenskými kolonistami, prvým obdobím evanjelickej cirkvi, priebehom výstavby chrámu a ďalšími čabianskymi charakteristickými stavbami. Druhá časť spracúva Tešedíkovu životnú dráhu, jeho pomerne krátku, ale veľmi významnú duchovnú činnosť (prísny cirkevný poriadok) a na záver opisuje aj súčasný cirkevný život. Veľkým prínosom štúdie sú bohaté prílohy (interview, facebooková stránka) a bohaté ilustrácie.

Agneša Lešťanová v práci Dielo Samuela Tešedíka – čo bude s jeho sálašom? odôvodňuje výber témy nasledovne:

„Pri písaní práce som nerozmýšľala o tom, že moja práca môže odhaliť niektoré neznáme fakty o Samuelovi Tešedíkovi, o ktorých sa doteraz nevedelo, skôr som sa chcela zahĺbiť do štúdia už publikovaných článkov, sumarizovať a rozšíriť svoje vedomosti o ňom.“

Predsa nám povedala niečo nové.

„Prvá návšteva Tešedíkovho sálaša v októbri 2010 sa ma hlboko dotkla. Bola som tam spolu s nadlackými stredoškolákmi v rámci projektu nášho gymnázia. Ťažko by som vedela definovať svoje prvé dojmy, ktoré boli určite bližšie k pocitu hanby ako k pocitu pýchy. Úbohý stav budovy vyvolal vo mne množstvo otázok, najmä o zodpovednosti našej doby.“

Samuel Tešedík mladší, sarvašský „kňaz, staviteľ kostola a školy, pedagóg, reformátor školstva a poľnohospodárstva by si zaslúžil úctu i dnes.“ Aj tým spôsobom, aby opravili jeho sálaš.

Po Samuelovi Tešedíkovi staršom ďalšou významnou osobnosťou čabianskej evanjelickej cirkvi, o ktorom odznela prednáška na putovnej súťaži, bol Július Dedinský. Jeho životom a tvorbou sa zaoberala Miriam Bukranová. Podnet k spracovaniu témy dostala na hodinách slovenskej vzdelanosti. Ako farára ho predstavuje skromnejšie, podrobnejšie ako etnografa, historika Čaby a významného znalca života roľníkov. Okrem iného ju zaujala tematika prípravy čabianskej klobásy a nárečové slová Čabanov. O obidvoch citovala z prác Júliusa Dedinského.

Témou štúdie Kataríny Spišiakovej bol Mnohostranný Čaban Ján Valašťan Dolinský, o ktorom sa Július Dedinský vyjadril takto: „Ján Valašťan, Janko V. Žofin, Ján Valašťan Dolinský. Tri mená, jedna osoba. Čabianskymi Slovákmi uznávaný básnik, zberateľ ľudových piesní, skladateľ a pedagóg. Ale kto sa na neho pamätá v dnešnej Čabe? V diaľke desaťročí sa jeho pamiatka zahmlila.“ Autorka práce inšpirovaná učiteľkou slovenčiny Editou Pečeňovou, učiteľkou spevu Ildikou Očovskou a prednáškou Jána Jančovica urobila úspešný pokus o sprístupnenie tohto mnohostranného človeka pre súčasnosť.

Sabina Kádárová svojou prácou o Ondrejovi Lopušnom predstavuje známu osobnosť Slovenského Komlóša, „Bandi báčiho“ – absolútneho Komlóšana. Dobrého gazdu, znalca slovenskej minulosti a prítomnosti mesta, správcu sálašského múzea, rozprávača 13-dielneho televízneho seriálu pre deti Rok na sálaši.

Budapeštianski gymnazisti sa zamerali na architektonické pamätihodnosti. Dominika Szabadová predstavila Staviteľské pamätihodnosti v Alkári očami mojej starej mamy. „Moja stará mama,” začína, „má síce maďarskú národnosť, predsa rada spomína na slovenskú minulosť. Raz sme sa vybrali po stopách Slovákov... Išli sme najprv do oblastného domu...” Stará mama najskôr predstavuje dom, potom stručne rodinné sviatky (svadbu, krstiny, zabíjačku), rímskokatolícky kostol a miestne nárečie – všetko ilustruje príkladmi a fotografiami.

Kitti Chmelíková opisuje Dedinské múzeum v Kestúci systematickejšie a podrobnejšie než jej rovesníčka. Aj ona vstupuje najprv „do kuchyne, kde sa nachádza národopisný materiál, ktorý odráža špecifickú kultúru bývania, domáckej výroby a odievania.” Vymenúva predmety, opisuje pracovné postupy. Izbu len spomenie, veď tam je vystavený archeologicko-historický materiál, ktorý nepredstavuje, keďže to nie je jej témou jej štúdie. Ale ďalšie priestory obytného doma áno, aj s ich vybavením. Svoju prácu aj účelne ilustruje.

Ďalšie dve práce z Budapešti sprístupňujú Mlynky. Richard Rivňák opisuje Rímskokatolícky kostol v Mlynkoch. Okrem stručného opisu umeleckej pamiatky zmieni sa o založení osady, o jej zaľudnení, rozvoji a jej súčasnom stave. Ako to vyplýva i z titulu Judity Remesovej, práca Živý odkaz staviteľských pamiatok v Mlynkoch obsahuje omnoho viac informácií o osade. Históriu Mlynkov opisuje dôkladnejšie (o. i. píše o kláštore, zmieňuje sa o nemeckom obyvateľstve, ktoré sa poslovenčilo a podobne), ale opisy budov (kostola, oblastného domu) sú veľmi stručné, podobne i opisy jednotlivých sviatkov. Hodnotou práce je predstavenie súčasného života a jazykovej situácie osady. Na záver spomenie dve známe súčasné osobnosti Mlynkov, básnikov Gregora Papučka a Imricha Fuhla.

Práce slovenských stredoškolákov z Maďarska obsahujú veľa cenných informácií pre domácich čitateľov zborníka, ale oveľa viac pre záujemcov z Rumunska a zo Srbska. Podobne pre Slovákov v Maďarsku sú cenné a zaujímavé štúdie mladých zo susedných štátov, ktoré sa zaoberajú rumunskou a srbskou vetvou dolnozemských Slovákov.

Ervín Schäfer z Rumunska v práci Bujnoci a Dolná zem podáva stručný prehľad plejády slovenských vzdelancov pôsobiacich v Nadlaku. „Jánom Keblovským začínajúc, Danielom Zajacom a Ľudovítom Haanom pokračujúc, vyvrcholiac Ondrejom Seberínim, Ľudovítom Boorom a Karolom Hrdličkom a Ivanom Bujnom končiac. Po všetkých týchto mužoch máme ešte aj dnes stopy: evanjelický chrám, školy, silný evanjelický zbor, nespomínajúc, pravdaže, ich duchovné počiny: knižky a slovenské spolky.”

Ervínom Schäferom vykreslenú paletu nadlackých slovenských vzdelancov ďalej rozširuje autorská dvojica Daniela Drbasová - Zdenka Drieňovská v práci Ivan Bujna v nadlackom prostredí. O Ivanovi Bujnovi o. i. píše, že bol iniciátorom založenia Slovenského seniorátu evanjelickej cirkvi v Rumunsku, zaslúžil sa o bohatú činnosť Slovenského ľudového kruhu, bol členom Muzeálnej spoločnosti a predsedom Repatriačnej spoločnosti. Paletu osobností rozširuje o ďalších farárov. Väčšina z nich pochádzala z územia dnešného Slovenska. Po druhej svetovej vojne začína pôsobiť v Nadlaku nová domáca slovenská evanjelická farárska generácia.

Inú vrstvu vzdelancov (nie farárov) predstavuje štúdia Adely Bartolomejovej a Pauly Debnárovej Osobnosť Slovákov v Rumunsku, spisovateľ Štefan Dováľ. O Štefanovi Dováľovi sa o. i. dozvieme, že písal poéziu a prózu, čerpal z tradičných tém, do literatúry uviedol aj bihorské a vrchárske prostredie. O súkromnom živote Štefana Dováľa autorky práce na záver „vyspovedajú” jeho dcéru.

Andrea Chrapanová a Denisa Stratinská medzi osobnosti rumunských Slovákov právom zaraďujú aj pani učiteľky. V úvodnej časti práce Antológia slovenskej literatúry a jej zostavovateľky študentky predstavujú redaktora predošlej Antológie slovenskej literatúry Cornelia Barboricu, ďalej hovoria o tom ,aký cieľ má antológia („má slúžiť ako pomocný text pri vyučovaní slovenčiny na lyceálnom stupni škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Rumunsku”), potom pristupujú k oboznamovaniu dvoch zostavovateliek štvorzväzkovej antológie. Spomedzi štyroch zväzkov tematicky najzaujímavejší je štvrtý, ktorý obsahuje diela autorov súčasnej slovenskej dolnozemskej literatúry z Rumunska, Maďarska a Srbska. Konklúzia štúdie môže znieť takto: Anna Móťovská a Elena Darina Kmeťová patria medzi najskúsenejšie slovenské učiteľky v Rumunsku.

Piata práca z Rumunska nesie titul Slovenské evanjelické cirkevné budovy v Nadlaku. Zostavila ju autorská trojica Martina Paľová - Nikoleta Čurgaliová - Alex Cotoraci. Viac než 200-ročný Nadlak je bohatý na staviteľské pamiatky, spomedzi ktorých vynikajú cirkevné budovy, ku ktorým sa viaže slovenské evanjelické obyvateľstvo. Sú to o. i. evanjelický kostol, bývalé cirkevné školské budovy, budova škôlky, učiteľské a farské byty, ale i bývalý komplex Hungária a ďalšie. Ich opis je popretkávaný bohatou históriou, pospájaný slovenskými osobnosťami a rôznymi udalosťami. „Všetky tieto stavby boli vybudované pričinením sa nadlackých Slovákov, evanjelikov, ktorí na ne prispeli pod vedením svojich slovenských kňazov... My im za túto namáhavú prácu z celého srdca ďakujeme a s hrdosťou o nich rozprávame.”

Srbsko je v zborníku zastúpené študentmi dvoch slovenských stredných škôl. Kovačičanky Lýdia Príbeľová - Lýdia Murtinová - Soňa Strakúšeková spracovali Zvyky a obrady Slovákov v Kovačici. Aby nám z inventára spracovaných zvykov a obradov neunikol žiadny, namiesto hodnotenia (alebo práve ako hodnotenie) práce uvádzame ich všetky v tom poradí, ako ich vyradila a spracovala autorská trojica: povery súvisiace s uzavieraním manželstva, zvyky na Mikuláša, na Luciu, na Vianoce, na Nový rok, stavanie májov, povery súvisiace s poľnohospodárstvom, chodenie s „dodolou”, obyčaje, povery a zvyky na Všechsvätých, zabíjačkové zvyky, všeobecné povery a zvyky, zvyky pri narodení a krstení a poverová ľudová liečba detí.

Nina Chalupová a Anna Mária Babincová sa zapojili do súťaže prácou Duchovný život Slovákov v Kovačici. V úvodnej časti štúdie píšu o zaľudnení Banátu Slovákmi a založení osady Kovačica, v histórii ktorej zohrávali dôležitú úlohu evanjelickí farári. Spomedzi nich vynikol národne prebudený Ján Čaplovič. Po ňom na čele cirkevného zboru nasledovali ďalší a v Kovačici v súčasnosti úspešne účinkujú už dva cirkevné zbory. Záverečná časť práce sa zaoberá zvonármi, zvonami a pýchou evanjelického kostola - koncertným organom.

Gymnázium v Báčskom Petrovci na súťaži reprezentovali dva trojčlenné tímy, chlapci Vladimír Gages - Alexander Žiak - Branislav Ruman a dievčatá Jarmila Čepeľová - Silvia Ďuríková - Jaroslava Slavková. Prví si zvolili za tému Aradáčske meškárky. Jedným zo symbolov slovensko-srbskej dediny Aradáča sú meškárky. „Sú to staršie ženy, ktoré sú veľmi atraktívne, najviac svojím jedinečným oblekom, čiže aradáčskym slovenským krojom, a taktiež aj pre zaujímavé dvojtónové heligónky – meške (aradáčsky názov pre harmoniku).” Práca predstavuje kroj, hudobný nástroj a, samozrejme, aj meškárky odborne, na vysokej úrovni.

Dievčatá pod nadpisom Vzlet – spoločensko-zábavný časopis pre mládež sa zaoberajú skôr problematikou svojej generácie. Časopis, „ktorý bol určený mládeži od samého začiatku (založený bol v roku 1970), sa zaoberá témami, ktoré dokážu zaujať mladých (akcie, ktoré sa udiali tak v našom okolí, ako aj vo svete; zážitky z cestovania, či skúsenosti z rôznych sfér života; portréty úspešných mladých; vtipy, horoskop, enigmatika, komix, zaujímavosti zo sveta; články o knihách, filmoch, o hudbe)...

Od prvého čísla až podnes nepretržite existuje jedna z najvýznamnejších rubrík Vzletu – Rozlety. Ide o rubriku, kde čitatelia môžu uverejňovať svoju vlastnú tvorbu, či už ide o poéziu, prózu alebo výtvarný talent.” Všetci títo sa tradične každý rok schádzajú v inej osade na Stretnutí pod lipami.

Najnovší zborník študentských prác z Maďarska, Rumunska a Srbska je teda tematicky nesmierne bohatý, publikované práce sú spracované na vysokej úrovni. Texty sú doplnené množstvom ilustrácií a fotografií.

Ján Chlebnický