Kým tieto riadky vyjdú v tlačenej podobe, už nebude zabávať peštianskych a budínskych pasažierov VVV. Ja som takto nazval najnovšieho „veľvyslanca“ humoru, vodiča Viktora.

Nemožno si ho popliesť s vodcom Viktorom, pretože náš hrdina bol iba šoférom autobusu na linke číslo 105 v Budapešti. A zabával pasažierov, napríklad takými hláškami, aké počuť v lietadle: „Dámy a páni, cestujete v autobuse typu Ikarus 415. Ak sa autobus vznieti, čiže sa stane obeťou požiaru, tri východy sa otvoria automaticky a cez ne môžete vozidlo opustiť. Ak sa autobus prevráti, môžete vytlačiť strešné okno, ale až potom, čo otočíte červeným gombíkom. Dúfam, že budete cestovať príjemne. Kapitán Viktor.“

Šibalský šofér si zaumienil, že vnesie do nudnej jazdy smradľavým autobusom cez sivé mesto trocha života, veselosti, smiechu, bláznivosti, hoci by sa mohlo zdať, že bláznom je on sám. Na videu kolujúcom vo všetkých médiách napríklad hovorí: „Posádka hermeticky uzatvára dvere, autobus sa otočí na štartovaciu dráhu a začína sa odpočítavanie. Nízkorozpočtová 105-ka už aj letí, dosahuje jazdnú výšku 53 centimetrov, priemernú rýchlosť 27 kilometrov za hodinu.“ No a keď sa autobus roztrasie, či už pre hrboľatú cestu, alebo pre otrasný stav motora a karosérie, Viktor to kvalifikuje tak, že BKV, čiže Dopravný podnik Budapešti, zaviedol simulátor zemetrasenia. Preto vtipný vodič vyzýva cestujúcich, aby sa pevne držali.

Tento vzácny jav už teda nepracuje u BKV, nepredĺžili mu pracovnú zmluvu, čo možno interpretovať tak, že ho vyhodili. Vraj až dva razy namerali, že jazdil prirýchlo a neodôvodnene odstavil autobus, aby mohol poskytnúť rozhovor jednej komerčnej rozhlasovej stanici. Viktor je totiž populárny, povedal by som: mediálna hviezda. Mal takú naivnú predstavu, že pozdvihne náladu cestujúcej verejnosti. Aj sa mu to podarilo, preto je sklamanie pasažierov veľké. Študentka Zsófia si napríklad myslí, že ho nemali vykopnúť, lebo zamračený deň je schopný niekoľkými vtipmi rozjasniť aj šofér autobusu. „Bolo oveľa lepšie ísť do školy tak, že som si po ceste vypočula pár vtipov,“ vraví takisto študentka Vivien. Elena z improvizovanej ankety, možno nevedomky, ale posúva Viktorov problém do celospoločenských dimenzií: „Keby som bola podnikateľkou ja, alebo človekom v riadiacej funkcii, pravdepodobne by som ho neprepustila. Ťažko povedať, čo je pre koho pointa, rozhodujú o tom cestujúci, sotva nejaký šéf.“

Opäť som nútený prifariť ako pointu jeden z najlepších bonmotov všetkých čias: Kto má humor - všetko vie, kto humor nemá - všetkého je schopný...