Nedávno som sa tu zamýšľal nad vplyvom kanikuly na maďarskú politickú scénu. Aj som tŕpol, keď som sa premiestnil na juh k Jadranu, na moju Istriu, či mi medzitým niečo svetaborné neujde od brehu Dunaja a Balatonu. Ušlo.

Spomeniem iba prejav premiéra Orbána, ktorý hovoril o potrebe súdržnosti. Podľa neho nie je to vec rozhodnutia, ale sily, najmä v prípade takých „poloaziátskych“ národov, akým sú aj Maďari... Mohol som aj ja mľaskať, spolu s kompletnou maďarskou scénou, no namiesto toho som sa desil ešte viac na brehu veľkej slanej vody. Chorvátska vláda totiž nielen rozpráva, ale aj koná tak, že rozhorčuje všetkých. Chce totiž prepustiť Bosne a Hercegovine dva ostrovčeky v Pelječackom zálive (pozrite si mapu: Mali a Veli Školj). Zdvihla sa však vlna rozhorčenia, v rámci ktorej vyzývajú ľudia vládu, aby pustila Srbom div nie Vukovar, ba až ďalej kus, alebo Čiernohorcom niečo po Dubrovník, a Slovincom zasa takzvaný Savudrijský val či nejaké chotáre pri rieke Mura. Tieto témy sa vytiahli v súvislosti s mostom, ktorý by mal spojiť chorvátsku pevninu s polostrovom Pelješac. Takto by sa dal obísť cudzí kúsok v tele Chorvátska: bosniansky Neum a jeho okolie. Ale je tu aj iné riešenie: postaviť cez bosnianske územie koridor. Obe verzie by mali spojiť najjužnejšiu časť Chorvátska s ostatnými časťami - bez prerušenia pri Neume. Toto je hlavná letná téma na chorvátskej scéne, no najväčší vlastenci hovoria priamo o opätovnom spojení chorvátskeho národa. Zabúdajú, že boli pri moci 8 rokov a ani koridor, ani most nepostavili. Zato spreneverili, čo sa len dalo, veď ich premiér Ivo Sanader je v predbežnej väzbe, hoci súd ho teraz na mesiac pustil k moru. Sanaderov námestník Damir Polančec je už odsúdený, práve by mal nastúpiť na osem mesiacov za mreže, ešte sa to pokúša oddialiť lekárskym potvrdením, že má astmu. Treba povedať, že ťažšie sa dýcha aj vláde, lebo ju najnovšie opätovne pridúša Slovinsko: ústupom Záhrebu v kauze Ľubľanskej banky podmieňuje ratifikáciu prístupovej zmluvy Chorvátska s Európskou úniou.

Predstaviť si neviem, ako pod tlakom takýchto hrozieb zvonka a protinárodnej politiky vlády znútra, si môžu Chorváti pokojne namáčať telo v Jadrane, alebo obsluhovať pri tejto istej činnosti turistov! Navyše vtedy, keď im chcú zobrať aj zábavku. V Dalmácii sa totiž chystajú zakázať, dokonca už aj prerušili býčie zápasy. Tzv. „bikijada“ v okolí mesta Šestanovac pri Splite, v oblasti nazývanej Dalmatinska Zagora mala doteraz výnimku spod zákona zakazujúceho týranie zvierat. Vraj ide o tradíciu. Lenže teraz zistili, že tá tradícia siaha iba do roku 1993. Takže ďalší podvod. Zabité zvieratá už nemožno vzkriesiť, ale spoločenstvo dalmatínskych býkov si môže vydýchnuť. No a volovia si musia nájsť inú zábavu...