Športovci na Olympiáde zvyknú bojovať za svoju vlasť a národ. Vlasť býva vo väčšine prípadov jednoznačne daná. Ale národ? Aký je veľký a prekrýva sa pojem národ a vlasť?

Je jasné, že sa hymna má spievať podľa vlasti. Je jasné, že sa hymna má spievať podľa vlasti? A čo keď je to zložitejšie? Pri určovaní identity prichádza vtedy na pomoc kraj či mesto, odkiaľ borec pochádza. Aj tak hrozí, že si „nášho“ hrdinu prisvojí aj niekto iný... Nuž, ťažké dilemy, ktoré neprekrýva ani ligot zlatej medaily. Vyskytli sa aj teraz, v Londýne. Vezmime maďarský a chorvátsky príklad.

Zlatý plavec Dániel Gyurta, povedal to sám, cítil v bazéne na svojich ramenách počas týchto 200 metrov 15 miliónov Maďarov. Hneď som vedel, že z toho bude zle. A ešte horšie z toho, že niekdajší plavec, takisto olympijský víťaz Attila Czene - toho času štátny tajomník zodpovedný za šport - v televízii vychvaľoval Orbánovu vládu, že zabezpečila všetky podmienky pre olympijské prípravy maďarských športovcov. Poistky sa vybili takmer okamžite na internetových fórach. Jedni oslavovali Gyurtu, že nezabudol na všetkých Maďarov, druhí začali rátať, že toľko Maďarov na svete ani nie je. Základnou otázkou bolo, kto je Maďar a kto nie? Alebo kto je zradca? No a - preboha! - Rákosiho stalinistický totalitný režim bol najlepší, pretože Maďarsko získalo v Helsinkách 12 zlatých medailí?

Jestvujú však aj oveľa zložitejšie záležitosti. Napríklad Giovanni Cernogoraz. Kto to je, okrem toho, že získal strelecké zlato v trape? Giovanni... Mohol by byť Talian. Cernogoraz? To znamená Čiernohorec. Olympijské zlato však získal pre Chorvátsko. Gianni je chorvátsky občan, patrí všetkým, ale je príslušník talianskej menšiny z istrijského mestečka Novigrad. Po prebratí medaily spieval chorvátsku hymnu, v Chorvátsku ho čakali obrovské masy, takisto na Istrii, kde dvíhal do výšky zástavu Novigradu. Taliansky denník La Repubblica sa pýtal: ako to, že tento Giovanni nie je náš, veď je Talian, teda aspoň polovička zlatej medaily patrí nám. Obyčajní Taliani mu posielajú pozdravy: „Náš zlatý polotalian“!

Ja sa netajím svojím „istrijanstvom“, takže možno som zaujatý. Aký „polotalian“? On je celý Talian, akurát jeho predkovia sú z Istrie, ktorá patrí k Chorvátsku. Preto aj zaspieval svoju štátnu hymnu. Jeden taliansky bloger v tejto súvislosti napísal, že „ich“ južní Tirolčania nie sú ochotní oslavovať talianskeho zlatého medailistu, o zaspievaní talianskej hymny ani nehovoriac. Ja by som dodal, že podobné príklady by sa dali nájsť aj inde v tomto priestore...

A čo dokazuje tento skromný strelec? To, že aj olympijská medaila má dve strany. Alebo aj viac...