Pre olympiádu som sa ešte nevenoval Szigetu, pričom to bol už jubilejný, 20. ročník tohto nehateného festivalu na Starobudínskom ostrove.

Bol som už na prvom, keď sme ešte spolu s Árpi báčim v rámci akejsi akcie za svetový mier sadili stromčeky, po ktorých teraz, po dvoch desaťročiach, niet ani stopy. Už ani po totalitnom komunizme niet ani stopy (???), takže organizátori mohli smelo, bez obáv vytvoriť na Szigete osobitný, ohradený ostrov: Východoeurópsku púť. Jasné, že koncerty a krčmy boli populárnejšie, ale keď som tam bol ja, stáli v rade desiatky mladých ľudí najmä zo západnej Európy, ktorí boli zvedaví: čo je toto tu?

Tak bol tu Lajoš báči, typický domovník za socializmu (špión, tajný agent, eštebák), ktorý hlásil všetko, čo sa v činžiaku dialo. Tohto Lajoš báčiho bolo možné kopnúť do zadku v rámci súťaže: čo najväčšie kopnutie, o to ďalej mu odletí typický socialisticko-realistický kožený klobúk (aký mal vo filme Csinibaba aj Gálvölgyi).

Sledoval som skupinu mladých Belgičanov, ktorí to celkom nechápali a po prísnej policajnej kontrole dokladov a pohľade na colníka s puškou chceli ujsť, ale nemohli, lebo vchod bol zahataný ďalšími záujemcami o tento malý skanzen socializmu. Ohromne sa každý bavil pri inak bežnej púťovej atrakcii: handrovými loptičkami treba zhadzovať do pyramídy postavené plechovice. Teraz sa tu takto rúcal socializmus. Pred 22-23 rokmi to bolo zrejme oveľa ťažšie...

Bol tu aj veľký Úrad, s veľkým človekom a ešte väčšími pečiatkami, no mne sa najviac páčilo, keď colníci robili osobnú prehliadku dvom Holanďankám-syrárkam ako krv a mlieko. A ešte viac sa mi páčili stánky mimovládnych organizácií mimo areálu zbúraného socializmu: kto by bol utrpel nejakú ujmu, nebodaj frustráciu, tu sa mohol uvoľniť. Bez alkoholu. Jestvovala možnosť problémy napísať na polystyrénové kocky a hodiť do fúrika, ktorý smiešny chlapík odtlačil niekde na okraj a problémy zahrabal. Najčastejšie bolo na kocky napísané po anglicky i po maďarsky: peniaze, láska, kamarát, práca, alkohol, drogy... a vláda. Toto posledné po maďarsky, takže neznámi politizujúci určite myslel na „kormány“ národnej a všelijakej inej jednoty a súdržnosti.

Musím sa však zmieniť o spolku Nová Akropola. Tu, prosím pekne, filozofujú na vysokej úrovni, dokonca mi dala milá dievčina na kolese cností vykrútiť aj jednu cnosť, ktorej som sa mal držať potom minimálne 24 hodín. Podarilo sa mi trafiť veselosť, rozjasnenosť. Hneď som aj obdaril mladuchu (aktuálnym?) vtipom: Poznáš filozofiu komunizmu? Daj mi svoje hodinky a poviem ti, koľko je hodín...