Zdanlivo si odskočíme tento týždeň do Chorvátska, ale tak, ako keby sme sa z domu ani nepohli.

Za krátky čas sa zrodili až tri závažné súdne rozhodnutia, ktoré ovplyvnili chorvátsku politiku. Vicepremiéra a ministra hospodárstva, otca všetkých škrtov (chorvátskeho Matolcsyho) Radimira Čačiča odsúdil súd v Kaposvári na 22 mesiacov nepodmienečne, lebo bol zrejme nepozorný a jazdil príliš rýchle na maďarskej diaľnici, keď narazil odzadu do maďarského auta, v ktorom zomreli dvaja ľudia. V Záhrebe boli prekvapení z „prísneho“ trestu, ale ho rešpektovali, natoľko, že Čačič podal demisiu a chystá si za mreže zubnú kefku. Hygienický balík už má so sebou bývalý predseda chorvátskej vlády Ivo Sanader, ktorého, zatiaľ na dobu do právoplatného rozsudku, aj zavreli, keďže podľa záhrebského súdu bol vojnový prospechár a bral miliónové úplatky od rakúskej Hypo Banky, a od maďarskej spoločnosti MOL.

Aha, taktiež maďarská stopa! Mol, samozrejme, protestuje, popiera že by dávala Sanaderovi 10 miliónov eur za to, aby zabezpečil nerušený vplyv maďarského manažmentu v chorvátskej spoločnosti INA. A on ho zabezpečil, no z Budapešti sa teraz vyhrážajú, že posunú kauzu do Bruselu, keď bude chorvátska vláda podrývať a žiadať revíziu príslušnej zmluvy MOL-INA. Po právoplatnom rozsudku, najmä, keď chorvátsky odvolací súd potvrdí Sanaderovu vinu - a tak aj korupciu zo strany MOL - možno očakávať ďalšie, ostré kolo konfliktu. To však už bude Chorvátsko zrejme plnoprávnym členom Európskej únie.

No a do tretice je tu prípad Anteho Gotovinu - generála, ktorý velil víťaznej oslobodzujúcej operácii v lete 1995 proti srbským agresorom na okupovanej tretine územia Chorvátska. Haagsky súd ho na druhom stupni, teda právoplatne oslobodil od obvinení z vojnových zločinov. Pred poldruha rokom, na prvom stupni ešte dostal 24 rokov väzenia. Ako je to možné? Chorváti sa nestarajú, môžu sa nehatene tešiť, oslavovať, aspoň na pár dní úprimne prežívať pocit spolupatričnosti, hlavné je, že ich hrdina je na slobode, nevinný.

Nechcem kaziť radosť nikomu, ale haagsky päťčlenný súdny senát rozhodol v pomere 3:2 ani nie v prospech Gotovinu, ale o tom, že stopercentné dôkazy o generálovej vine neexistujú, takže nemôže byť vo väzení. Hľa, ako je všetko relatívne! Postrehol to aj chorvátsky premiér Zoran Milanovič, keď tesne po haagskom verdikte tlmil vášne, jednoducho a triezvo povedal: „Padol nám zo srdca kameň, asi preto, lebo máme srde. Rozhodnutie bolo tesné, ako ste videli, tri : dva v prospech generálov. Dokazuje to, aká tenká je čiara medzi úspechmi a neúspechmi, pravdou a nepravdou, spravodlivosťou a nespravodlivosťou“.

A že vraj Chorváti majú horúce hlavy!