Slovo pranostika pochádza z gréckolatinského slova prognosticon, ktorý znamená prognózovanie alebo predpovedanie budúceho počasia a vecí z hviezdnej oblohy.

Cenné jadro poznania pranostík, získané dlhodobým pozorovaním roľníkov a astronómov je už dávno zaviate silným nánosom povier, nedorozumení, ale aj kalendárových reforiem. V dnešnej modernej dobe sa už veľmi nemôžeme riadiť pranostikami, lebo príroda je už natoľko narušená človekom a jeho nerozvážnymi zásahmi do prírody, že ich potvrdenia sú častokrát len čírou náhodou. A predsa existujú ešte zvyky a obyčaje čerpajúce z ľudovej slovesnosti, ktoré dodnes prežívame a používame. Takou sú aj Hromnice (2. február), ktoré sme oslavovali cez víkend.

Je to sviatok ohňa, pri ktorom sa v domácnostiach tradične pálili posvätené sviece ktoré symbolizujú Krista. Boli účinné proti búrkam a bleskom, zapaľovali sa pri významných udalostiach, používali sa pri zápalových procesoch organizmu, pri bolestiach hrdla, angínach a predkovia ich zapaľovali aj pri hlave umierajúceho na uľahčenie bolestí.

Hromnice sa už oddávna chápali ako súčasť prechodu medzi zimou a jarou, a boli dňom, ktorý sa využíval na predpovedanie počasia. Verilo sa, že teplé počasie na Hromnice signalizuje dlhu zimu, slabú úrodu, ba až hlad.

S Hromnicami je spojených mnoho pranostík a porekadiel: Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví sa skoro usmievavé líce, alebo Ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo dvermi. Bolo teplo cez Hromnice, teda nezostane nám nič iné, iba dúfať, že napriek pranostík zima sa čoskoro skončí, a príde očakávaná jar.

Ivett Horváthová Körtvélyesi