Po štrnástich mesiacoch pôsobenia v Ľudových novinách som mala opäť vzácnu možnosť zúčastniť sa na zasadnutí Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Mala som síce čo robiť aj v redakcii, lebo v stredu zvyčajne vrcholí redigovanie článkov a začína sa zalamovanie, ale predsa malo zmysel sedieť tam tri hodiny.

Zasadnutie VZ prebiehalo hladko, bez väčších problémov, nad moje očakávania. Už som si myslela, že si zbalím veci a idem na ďalšie rokovanie Slovenskej samosprávy Peštianskej župy, keď prišiel na rad bod číslo 20: „Rozhodovanie o počte skupín a tried v školskom roku 2013/2014 v školách prevádzkovaných CSSM“. Nie som pedagóg a netrúfam si ani povedať, že sa vo veci vyznám, ale viem, že aj naše školstvo prežíva ťažké časy. Pravdepodobne jeden z najprimárnejších problémov je klesajúci počet žiakov. Odkedy je voľný výber škôl, rodičia si volia pre svoje ratolesti inštitúciu nielen podľa vzdialenosti k bydlisku, ale hlavne podľa zamerania školy, vymožeností, ktoré poskytuje, ale aj odbornosti a osobnosti pedagóga. Školy bojujú o každé dieťa, veď štátne dotácie dostávajú „na hlavu“. Reklama a marketing je už súčasťou života škôl: organizujú dní otvorených dverí, prípravné zamestnania hravou formou a zviditeľňujú sa na všetkých možných fórach. Sarvašská slovenská škola, podľa mojich informácií, nepotrebuje reklamu, má dostatok detí. Že by to bola tá výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo? Asi nie, ale kto neverí, nech si sám preverí, že zázraky sa aj na našej slovenskej pôde stávajú!

Ivett Horváthová Körtvélyesi