Sociálna psychológia a sociológia sa venujú už dlhšiu dobu rozdeľovaniu spoločnosti do skupín podľa dátumu narodenia, a tvrdia, že posledné tri - štyri generácie ľudstva možno chronologicky vymedziť podľa správania sa a prejavov.

Každá z týchto generácií má svoj špecifický spôsob života a z toho prameniace rozdielne osobitné požiadavky poznačené dobou. Ani zďaleka pritom nejde len o kultúrne odlišnosti, ale o celkový životný štýl.

Momentálne sa na „trhu“ pracovného a konzumného sveta vyskytujú štyri generačné skupiny, ktoré majú spoločné iba to, že sa odlišujú. Sú to veteráni, narodení do roku 1946, generácia „baby-boom“ (1947-63), generácia X (1964-1980), generácia Y (1981-1995) a generácia Z narodená po roku 1996.

Veteráni sú tichou generáciou, prikláňajú sa k tradičným hodnotám svojich rodičov, ale boli prvými, ktorým sa trh zameriaval už aj na ich „teen“ -ovské záujmové okruhy v oblasti hudby, módy a zábavy. „Baby boomers“, ako to už aj z názvu vyplýva, sú pomenovaní po náhlom náraste obyvateľstva. Momentálne sa táto generácia dostáva do dôchodkového veku, čo výrazne zaťaží sociálny systém. Po nich nasleduje GX, nazývaná aj digitálnou a MTV generáciou. Tvoria najpočetnejšiu skupinu na pracovnom a konzumnom „trhu“. Učili sa, ale aj platia za chyby predchádzajúcej generácie. Nasledujúca skupina, Y generácia, berie už počítače, mobily, internet za neoddeliteľnú súčasť života. Majú síce virtuálnu slobodu, ale slabé verbálne schopnosti, a možno sa stanú budúcimi lídrami spoločnosti. V súčasnosti sa formuje a dospieva generácia Z, ktorá je naučená robiť viacero vecí naraz, napríklad popri práci na laptope pozerať televíziu, počúvať iPod a chatovať. Neoddeľujú striktne virtuálnu skúsenosť od reálnej, a svoj štýl práce si prinášajú aj na prvé pracoviská. Aj v práci chcú mať zábavu. A tu prichádza k prvým problémom, oni sú totiž úplne iní ako ich nadriadení, kolegovia, rodičia.

Mali by sme si uvedomiť, že raz aj my budeme dinosaurami, či už v práci alebo v spoločnosti všeobecne. Pokiaľ sa na to psychicky nepripravíme, bude to bolieť, a potom už darmo budeme nariekať.

Ivett Horváthová Körtvélyesi