Konečne je tu jar, alebo už aj leto? Čert vie, ale hovorí sa, že túto sezónu si jar dala pauzu. No mne to osobne vyhovuje.

Jarno-letné teplé lúče pohladili a pošteklili aj deti z našej a hornej ulice. Lepšie povedané, vyhnali ich na ulicu (nepochybne aj rodičia mali v tom prsty). Vo štvrtok, približne o piatej popoludní sa zastavili pred našim domom najprv tri dievčatá a jeden chlapec a spýtali sa, či by moje ratolesti nemali záujem ísť s nimi na hornú ulicu a na lúku (prázdny pozemok vedľa nášho domu, najkratšia cesta medzi ulicami ). Samozrejme mali. Aj tam sa im páčilo, ale u nás je lepšie. Isto viem, lebo o dve hodiny neskôr už boli na našom dvore. Bolo ich desať. V piatok prišla repríza, už sa neunúvali na lúku, ani na hornú ulicu, rovno sa „nasáčkovali“ do dvora. Už ich bolo dvanásť.

Poctivý platca daní, v tomto prípade rodič (JA), by právom žiadal aspoň deň pokoja v týždni, mala som takú predstavu, ale koleso šťastia mi vylosovalo toľko detí, ako smetí. Ale, aby som pokračovala, v sobotu boli časové pásma, keď ich bolo na dvore až pätnásť, ale najmenej osem. Zjedli dve tácky ešte teplých koláčov behom hodiny. Ticho bolo iba tých pár minút, kým mali plné ústa a to netrvalo dlho. V nedeľu ráno po omši som stretla jedného z rodičov „detskej hordy“. Už zďaleka sa usmieval a poďakoval za ochotu. A celé to pokračovalo aj v pondelok, v utorok, ale aj v stredu. Dnes je znova štvrtok, a neviem čo mám robiť. Na ôsmy deň ich nepustím do dvora, lebo sú hluční, neporiadni a po nich to u nás vyzerá ako po nálete kobyliek.

Sediac pri počítači som konzekventnou a nekompromisnou matkou, ale doma iba podmanenou matkou - otrokyňou. Proti čomu sa vlastne búrim? Mala by som sa tešiť, že deti sú na čerstvom vzduchu, v bezpečí, majú svojich kamarátov a nesedia pred TV, PC, PSP, Xbox a pod. Milé čitateľky, matky, učiteľky a vychovávateľky! Kto súhlasí, nech zdvihne ruku, alebo nám napíše svoje skúsenosti. Prosím!

Ivett Horváthová Körtvélyesi