Zmätok z hojnosti tém pociťujem pri písaní aktuálneho Perkeltu, v hlave sa mi víria a miešajú myšlienky a nápady, mám v nej doslova mišmaš.

Taký zhluk tém tu dávno nebol, mnohé by si zaslúžili osobitný priestor, avšak o týždeň už môžu byť zastarané, takže som nútený napísať mišmaš...

Ako vrchol recesistickej (žartovnej) demokracie hodnotím referendum na budapeštianskom Margitinom ostrove. Hlavné mesto si urvalo túto oázu od XIII. obvodu (je, jedno, prečo, hoci aj tu hrajú úlohu peniaze, investície a najmä to, kto z nich bude profitovať). Angyalföld s anjelskou nevinnosťou zorganizoval ľudové hlasovanie na ostrove: nože, nech sa voliči na tomto kúsku zeme rozhodnú, kde chcú patriť, k fideszáckemu hlavnému mestu, alebo k socialistickému mestskému obvodu. Vyjadrili sa, účasť na hlasovaní bola dvojtretinová a presne takouto väčšinou odmietlo referendum zmenu - k urne totiž pristúpili zo všetkých troch obyvateľov dvaja. Obávam sa však, že táto dvojtretinová väčšina je iná, než „tamtá“...

Tamtamy prinášali správy aj z Rumunska. Napríklad maďarský premiér v rozhovore pre televíziu Digi24 sa vyznal, že má rád túto krajinu aj preto, lebo tam žijú Maďari a s veľkým množstvom rumunských občanov môže hovoriť vo svojom materinskom jazyku, teda po maďarsky. Ale pozoruhodnejšie je, že veľké množstvo občanov Rumunska štátotvornej, čiže rumunskej národnosti žiada o maďarské občianstvo. Vraj je medzi nimi aj bývalý minister, istý Silaghi, ktorý akiste ľahko dokáže, že jeho predkovia boli Szilágyiovci. A vôbec: koho predkovia žili v krajine, na čele ktorej stál uhorský kráľ, majú veľkú šancu. Takže ja by som sa až tak neponáhľal so znižovaním počtu parlamentných poslancov, naopak, chystal by som aj miestnosť, v ktorej bola kedysi horná snemovňa. A Budínsky hrad by bol aj dnes vhodným sídlom pre panovníka.

Panujú však v parlamente dôstojné pomery? Myslím na to, či je vhodné priniesť na plenárne zasadanie trojmesačné dieťa? Ako to urobila „jobbikovská“ poslankyňa. Ktorá, navyše, keď rečnila, podala batoľa manželovi, ktorý sedí o pár kresiel ďalej. A šéfka rezortu školstva, ktorú radikáli kritizovali, sa išla rozplynúť, div sa s ním nemaznala, aké je zlaté... Ajaj! Nie je to zárodok povolebnej „ťuťuli-muťuli“ na pravej strane? Také ďalekosiahle závery z toho naozaj nevyplývajú, môže na to myslieť len rozpoltená duša. A je už úplne choré navrhovať, aby sa z Parlamentu stalo radšej detské zariadenie, jasle či materská škola. Hoci situácia je už teraz neraz taká, ako na detskom ihrisku. Možno by stačilo iba pár opatrovateliek...