Hovorí sa, že všetci Maďari (občania Maďarskej republiky) rozumejú politike a futbalu. Po svätoštefanských slávnostiach, konkrétne po televíznej premiére remaku 30-ročnej rockovej opery môžeme povedať, že sú doma aj v divadle. Viem to, lebo som si prečítala neskutočné množstvo kritík a diskusných príspevkov spoluobčanov na internete.

Ak niekto ešte nepočul o režisérskej verzii slávnej rockovej opery Róberta Alföldiho Kráľ Štefan, priblížim, o čo ide. Geniálna dvojica L. Szörényi a J. Bródy skomponovali toto, dnes už nepochybne historické dielo pred tridsiatimi rokmi. Pôvodná hudobná koncepcia bola dobrá, hlavní aktéri hry: Štefan, Kopáň, Gejza, Réka, Šarolta, Gizela, Torda a ďalší boli v hre vykresľovaní rozličnými hudobnými žánrami, rockom, bluesom, ľudovou hudbou a podobne. Bolo to hudobné dielo, v ktorom namiesto hercov hrali speváci so slabším hereckým výkonom.

Po troch desaťročiach, po vyše dvoch desaťročiach po zmene režimu poverili kontroverzného bývalého šéfa Maďarského národného divadla R. Alföldiho, aby pridal zatiaľ nepridanú hodnotu a nedoskúmané historické poznatky k dielu, ktoré samo o sebe je svätým asi pre každého Maďara. A on aj pridal, domyslel a šokoval, ako sa to od neho očakávalo. Otázkou je, či to bola náhoda, alebo túto úlohu dostal zámerne práve on. Aktuálna garnitúra režisérov možno nemala odvahu pustiť sa do problematického diela a navrhla Čierneho Petra (Róberta). Teraz už len musíme počkať na koniec hry, a uvidíme, komu zostane spomínaná karta v ruke. Ak by nepoznal pravidlá hry, tak pripomínam, že s touto verziou prehral.

Ivett Horváthová Körtvélyesi