Ján Pravdoľub Bella ● Békešská Čaba na konci 19. storočia

Rodák z Liptova Ján Pravdoľub Bella (1836-1924) ako učiteľ takmer štyridsať rokov pobudol v Békešskej Čabe, polovicu z toho ako aktívny pedagóg.

Príspevok k 290. výročiu založenia Békešskej Čaby (1718-2008)

Popri prvých a stálych prispievateľoch - farárovi a historikovi Ľudovítovi Haanovi, mešťanoch a roľníkoch Jánovi, Matejovi a Pavlovi Uhrinovcoch, bol o niečo neskôr pravidelným dopisovateľom Lichardovho Obzoru a potom aj Obzoru vydávanom Karolom Salvom, békeščabiansky pedagóg a publicista Ján Pravdoľub Bella (1836-1924). Svoj prvý príspevok zo slovenskej dolnozemskej metropoly, v tom čase s najväčším počtom Slovákov v celom Uhorsku a možno povedať aj na svete, napísal do Obzoru v apríli roku 1879. Opisuje svoje skúsenosti z pestovania zemiakov a informuje o založení Spolku pre výchovu ľudu v Poľnom Berinčoku, ktorý má päť krúžkov: štepársky, hodvábnický, včelársky, tkáčsky a košinársky. V máji roku 1883 píše o čabianskych skúsenostiach so štepením a očkovaním ovocných stromov a zároveň informuje o Župnej výstave hospodárskych zvierat v Čabe, na ktorej najviac odmien dostali práve čabianski roľníci.

Tento rodák z Liptova ako učiteľ takmer štyridsať rokov pobudol v Békešskej Čabe, polovicu z toho ako aktívny pedagóg. Jeho veľkou záľubou bolo včelárstvo a ovocinárstvo, ktorému sa venoval aj na odbornej úrovni. Svoje články publikoval vo viacerých časopisoch, ale najčastejšie práve v Obzore. V jednom zo svojich článkov uverejnených v januárovom čísle Salvovho Obzoru roku 1894 okrem priebehu minuloročného počasia a jeho vplyve na úrodu jednotlivých plodín píše tradične aj o novinkách a ďalších významných udalostiach v meste, v ktorom na prelome storočia žilo vyše 27 tisíc Slovákov. V tomto príspevku uvádza, že v meste sa 80 % obyvateľov zaoberá poľnohospodárstvom, ale že lokalita čím ďalej tým viac dostáva výzor väčšieho mesta. Nielen súkromníci stavajú na miestach starých sedliackych domčekov veľké priestranné domy, ale aj mesto venuje každý rok veľké náklady na celkový vzhľad a budovanie ciest a chodníkov. Pohodlná tehlová dlažba je už vo všetkých väčších uliciach, dostavujú sa kasárne pre batalión vojska, pribúdajú verejné domy, hostince a kaviarne, skrášľujú sa aj promenády. Minulý rok vybudovalo mesto objekt pre jeden oddiel celoštátnej koniarne, ktorý bol preložený do Čaby z Mezőhegyesu a je v ňom umiestnených 180 plemenníkov. Pre potreby spoločenského života má inteligencia svoju meštiansku besedu a kasíno, remeselnícka mládež Spolok pre samovzdelávanie a mladší gazdovia Gazdovský kruh, založený s cieľom samovzdelávania a vzájomnej výmeny skúseností. Pre starších zámožných gazdov v strede mesta slúži kaviareň, ktorá sa dá pomenovať aj ako „gazdovská burza“, lebo tam sa uzatvárajú všetky obchody, konajú porady a polemiky o obecných, cirkevných a svetských otázkach. Slovom, je to gazdovské kasíno bez stanov - tribúna voľnomyšlienkarstva a názorov v pokoji pri šálke čiernej kávy, či pohári dobrého piva. A ďalej autor dodáva, že len robotnícka trieda je ponechaná sama na seba, lebo v meste čítacích spolkov a nedeľných škôl niet a o ľudových knižniciach nie je ani chýru. Keď píše o tejto vrstve ľudí, uvádza aj zaujímajú štatistiku platov služobnej čeľade nasledovne: V Čabe a na okolí je priemerný plat „gondášika“ (pastiera ošípaných) v hotovosti: 25 zlatých, pár čižiem, pár bielizne, pranie a stravovanie. „Sluha, menší bíreš“, obyčajne mládenec, dostáva: 6 keblov pšenice (kebel je 125 litrov), 4 keble jačmeňa, 2 páry čižiem, pár bielizne, pranie a stravu. „Bíreš komenciáš“ (na vlastnej strave) má plat: 50 zlatých v hotovosti, 12 keblov pšenice, 6 keblov jačmeňa, 30 kg slaniny, 30 kg soli, jedno jutro (1100 štv. siah) zeme pod kukuricu a tri mierky (45 litrov) krmiva. „Bíreš, muž na gazdovej strave“ má 70 zlatých v hotovosti, dva vozy kuriva, jutro zeme pod kukuricu, ročného brava (cca 14 zlatých). V lete si často najímajú i osobitných sluhov, tzv. „beťárov“, a platia im obyčajne na tri mesiace 45 zlatých, voz palivového dreva a stravu. „Pestúnka u gazdov“ dostane 40 zlatých, pár čižiem, 2 páry bieleho oblečenia, 2 fertuchy a jednu chvievanku (vizitke podobný, nepriliehajúci kabátik). „Pestúnka u pánov“ má mesačný plat 2 - 3 zlatky, slúžka 5-7 zlatiek. Nádennícky plat počas žatvy býva spravidla 30 grajciarov pre muža, 70 grajciarov pre ženu a okrem toho dobrá strava. Mimo toho okrem žatvy dostane v meste muž nádenník 40 - 60 grajciarov bez stravy. Ženské šichníčky (nádenníčky) pri murároch dostanú 40 - 50 gr. denne. Autor poznamenáva, že zárobok je to pekný, preto sa týmto ženám nechce ísť do celoročnej služby a núdza o slúžky je takto veľmi citeľná. Ďalej opäť v januárovom čísle roku 1895 píše J. P. Bella okrem iného o veľkej suchote a o neúrode kukurice, ktorá sa citlivo dotkla nielen majiteľa, ale najmä tých poľných robotníkov, ktorí pri pestovaní kukurice nie za nájom, ale za istý dojednaný podiel pracujú. - Sú to tzv. tretinári, čiže tí, ktorí za podiel jednej tretiny z úrody musia kukuricu dvakrát okopať a celú pozbierať. Pritom platia majiteľovi za každé jutro 1 - 1,5 zlatého a okrem toho musia zdarma majiteľovi odpracovať tri dni pri nejakej poľnohospodárskej práci. Keď je úroda dobrá, dostane tretinár z každého jutra 4-5 centov kukurice, ktorú použije na predaj alebo na výkrm ošípaných. Ak sa však úroda nevydarí, pracoval tretinár nielen zadarmo, ale stratí aj árendu. V dôsledku tohtoročnej neúrody pracovali takmer všetci tretinári zadarmo - skonštatoval J. P. Bella.

Stály dopisovateľ z Čaby J. Pravdoľub Bella v prvom januárom čísle roku 1899 okrem obvyklých správ uvádza: - Potešiteľným zjavom posledných niekoľkých rokov je snaha roľníkov nášho okolia združovať sa vo väčšie či menšie spoločnosti, ktoré nadobúdajú kúpou veľkých panských komplexov. Týmto spôsobom sa bránia proti pažravým prišelcom, ktorí majú snahu v ich okolí skupovať veľké celky. Takýmto spôsobom začala sa zmáhať najprv Orošháza a Sarvaš a teraz aj Čaba. Rozsiahle panstvá prešli takto do rúk obyčajného roľníckeho ľudu. Pred niekoľkými rokmi takto Čabania kúpili erárnu pustatinu Medeš-Bodzáš, kde ihneď založili obec a slovenskú evanjelickú cirkev. A rovnako pred niekoľkými dňami kúpila obec Čaba trautmanndorfský, vyše 11 tisíc jutrový majetok za 3 milióny zlatých. Tento podelí medzi svojich obyvateľov po väčších a menších parcelách na desaťročnú splátku pri 4 % úrokoch. Pri takýchto prajných podmienkach budú si môcť i tí „slabší“ nadobudnúť 5-10 jutár dobrého poľa.

V ďalšej časti sa zameral na hodvábnictvo, o udomácnenie ktorého sa snaží štát už desať rokov aj na Čabe. Doteraz sa podľa autora nemohlo tak stať, lebo mesto nemalo k takémuto chovu dostatok morušových listov. Teraz však obec sama dáva vo veľkom vysádzať morušové stromy, a to v poli, pri cestách, okolo mesta a v prímestských častiach v každej ulici a uličke.

Ján Jančovic