Čo je to „képmutató”? ● Jazyk materinský, jazyk otcovský...

21. februára sa oslavuje Medzinárodný deň materinského jazyka. Moje deti majú dva materinské jazyky. Alebo ak chcete, jeden materinský a jeden otcovský.

Majú výhodu, ktorá sa nedá ničím nahradiť, ani neskôr dobehnúť - a to od malička zvládnuť dva jazyky. Jeden nasávať spolu s materinským mliekom, a ten druhý s otcovským pohladením. Závidím im, aj všetkým ostatným, ktorí túto možnosť majú. A zároveň sa čudujem všetkým, ktorí ju majú, no nevyužívajú. Pretože podľa mňa je priam povinnosťou rodiča odovzdať svoje dedičstvo. Nehovorím o fyzickom výzore a povahe. Odovzdanie tohto dedičstva stojí iba chvíľku rozkoše. No naučiť dieťa svoj jazyk si vyžaduje viac námahy, hoci to nie je taký viditeľný odtlačok, ako trebárs blond vlasy či modré oči. Zato veľmi dôležitý. Znalosť jazyka mu otvorí dvere ku kultúrnemu dedičstvu prostredia, z ktorého pochádza rodič. Nehovoriac o tom, že deti sa učia zadarmo. A v útlom veku majú taký dobrý sluch, že sa naučia dokonale vyslovovať aj v dvoch rečiach. Viem, koľko námahy stojí naučiť sa cudzí jazyk v dospelosti. Aj keď som mala talent na jazyky. Aspoň som si to myslela, no len dovtedy, kým som nenarazila na maďarčinu. Po dovolenke na Balatone som sa ešte v časoch socializmu zapísala do jazykového kurzu. Mame sa to nepozdávalo, povedala mi: uč sa radšej svetový jazyk, na čo ti bude maďarčina? Vtedy som netušila, že raz knihou maďarčiny pre samoukov ohúrim manžela - Maďara. Keď sme sa zoznámili, začala som sa ju učiť znovu. Trvalo dobre dlho, kým som ju ako-tak zvládla. Moja maďarčina nie je ani zďaleka dokonalá, hoci sa lepším. Občas si čítam nejaké články a keď niektorému slovu nerozumiem, pýtam sa synov. Moje deti si niekedy prenesú princíp tvorby slov z jedného jazyka do druhého, a tak občas nastanú milé situácie. Ako minule. Čítala som si akýsi článok, keď som narazila na neznáme slovo. Čo je to „képmutató”? opýtala som sa ich. Vedela som, že sú to dve slová, z ktorých jedno znamená obraz a druhé ukazovateľ, no spolu mi nedávali zmysel. Obaja moji synovia naraz vyhŕkli: „obrázkový ukazovač”. Preložili to doslovne, hoci v skutočnosti spojením tých dvoch slov vznikol nový význam. V slovenčine ho vyjadrujeme opisne - je to človek, ktorý sa pretvaruje. Nakoniec, je to taký „ukazovač obrázkov”. Človek-pretvárka je napríklad ten, čo tvrdí, že u nás nemáme Maďarov, iba Slovákov s maďarským materinským jazykom. No zahraničných Slovákov nikdy nenazve Srbmi, Maďarmi či Chorvátmi so slovenským materinským jazykom. Želám všetkým ľuďom, aby mohli vždy používať svoj materinský jazyk a všetkým rodičom, aby potomkov svoj vlastný materinský jazyk naučili.

Spisovateľka

Petra Nagyová Džerengová

(Pravda)