V Pitvaroši a Nadlaku ● Pedagóg Pavol Veselský písal učebnice

Pred 160. rokmi sa narodil výborný pedagóg, autor a vydavateľ učebníc,

hudobník, národný buditeľ na Dolnej zemi Pavol Veselský.

Bojovník za národné práva Slovákov na Dolnej zemi sa narodil 5. marca 1849 v Banskej Bystrici v rodine čižmára. Študoval na učiteľskom ústave v Šoproni. Roku 1865 začínal ako pomocný učiteľ v Asóde za ročnú odmenu 200 forintov a ubytovanie v školskej budove. Po štyroch rokoch pôsobenia, v tomto významnom stredisku Slovákov Peštianskej župy  odišiel za riadneho evanjelického učiteľa do dolnozemského Pitvaroša, ležiaceho v Čanádskej župe. Medzi tunajších Slovákov prišiel mladý, iba 20-ročný, ale s veľkým nadaním pre pedagogickú a hudobnú činnosť. Podľa vtedajšieho evanjelického vokátora popri učiteľstve bol aj kantorom cirkevného zboru. Mal bohatú knižnicu, objednával takmer všetky v tom čase vychádzajúce slovenské noviny, časopisy a kalendáre a sústavne sa vzdelával. Pavol Veselský mal prístup ku knihám aj ako pokladník a knihovník seniorátneho spolku učiteľov, ktorý disponoval veľkým množstvom cudzojazyčných kníh s pedagogickým zameraním. Postupne sa vypracoval na výborného pedagóga, čo prejavoval v témach svojich prednášok, prezentovaných na poradách učiteľov, v ktorých predkladal svoje skúsenosti a konkrétne návrhy a metódy vo vyučovacom procese. Z jeho pedagogických názorov sa dalo vidieť, že dobre poznal psychológiu dieťaťa a zaoberal sa aj vedecko-teoretickými otázkami pedagogiky. Tieto názory a praktické skúsenosti uverejňoval najmä v časopise Dom a škola, kde tiež písal články na národopisné témy. Absenciu slovenských učebníc nahrádzal aj tým, že vlastným nákladom vydával potrebné príručky. Týmto spôsobom vydal roku 1889 v Ružomberku u Karola Salvu „Stručný dejepis Uhorska pre pospolité školy“ a v roku 1890 „Krátky zemepis pre pospolité školy“. Roku 1925 v Nadlaku pripravil do tlače slovenské náboženské knihy a šlabikár. Významná bola aj jeho kultúrno-osvetová činnosť, ktorou sa po celý život na Dolnej zemi zaoberal. Ako kantor nielen rozumel hudbe, ale v Pitvaroši rozvíjal slovenskú hudobnú kultúru. Napríklad v roku 1883 tam založil dychovú kapelu a roku 1907 slovenský spevokol. Angažoval sa v organizovaní ochotníckeho divadla a sám nacvičil niekoľko slovenských divadelných hier. Svoju národnobuditeľskú prácu plnil aj tým, že písal osvetové články, v ktorých sa zameriaval najmä na problematiku záhradníctva, ovocinárstva a včelárstva, ktoré boli popri náročnej pedagogicko-náboženskej stránke jeho veľkou záľubou. V prvých rokoch rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie v rokoch 1918-19 rátal s pripojením Békešsko-čanádskej Slovákmi obývanej oblasti k Rumunsku. V tom čase Rumuni aj obsadili časť tejto oblasti a Pavol Veselský ako jeden zo slovenských aktivistov týmto očakával väčšiu slobodu pre tunajších Slovákov a verejne sa pre túto vec angažoval. Dokonca bol zvolený aj za poslanca rumunského snemu za obvod Slovenský Komlóš, aby obhajoval záujmy Slovákov. Keď však v roku 1920 Rumuni z tejto oblasti odišli, Veselský, vyhlásený už skôr za pansláva, bol nútený odísť s Rumunmi do Nadlaku, ktorý po vojne pripadol Rumunsku, inak mu hrozilo zatknutie. Keďže rodina mu zostala v Pitvaroši, pokúsil sa roku 1923 k nej vrátiť, to sa mu už nepodarilo a tak v Nadlaku zotrval do konca svojho života. V Nadlaku ešte niekoľko rokov učil a pracoval v sporiteľni. Pavol Veselský plných 56 rokov pracoval medzi Slovákmi na Dolnej zemi a viedol zápas za práva národnosti a za udržanie slovenskosti v týchto priestoroch. Zomrel ako 84-ročný 15. apríla 1933 v Nadlaku.

Ján Jančovic