Samuel Mokrý ● Zakladateľ Novej školy rastlín

Do galérie významných dolnozemských Slovákov, ktorí v minulosti dvíhali duchovnú a materiálnu úroveň dolnozemského ľudu, patrí aj Samuel Mokrý.

Narodil sa 8. 5.1832 v Báčskom Monoštore v rodine vodohospodára. Jeho otec Samuel bol štátnym tajomníkom pri budovaní Františkovho kanála a otcov brat Ondrej vodohospodárskym inžinierom. Samuel Mokrý po štúdiu na gymnáziu v Novom Vrbase pokračoval vo vzdelávaní v štúdiu teológie na evanjelickom lýceu v Bratislave. Poľnohospodárske vedomosti nadobudol v Poľnohospodárskej škole v Keszthely. Už po teologickom štúdiu odišiel do Orošházy, kde bol pomocníkom u farára Štefana Mikolaja, ktorý sa so Samuelom Tešedíkom spolupodieľal na jeho reformách. Samuel Mokrý bol zaťom Tešedíkovej vnučky a je predpoklad, že jeho neskorší záujem o šľachtiteľstvo pochádzal z Tešedíkovej školy. Po ukončení všetkých štúdií sa v roku 1857 najskôr stal učiteľom a potom aj riaditeľom nižšieho békeščabianskeho gymnázia. Potom v roku 1867 prijal funkciu tajomníka Hospodárskeho spolku Békešskej stolice, kde túto činnosť vykonával tri desaťročia. V rokoch 1864 - 1889 bol aj redaktorom spolkového časopisu. V roku 1864 začal hospodáriť na prenajatej pôde na neďalekej samote Gerendáš a čoskoro sa tam začal zaoberať šľachtiteľstvom obilnín. Už v roku 1865 začal šľachtiť pšenicu. Po desaťročných skúškach a výbere sa mu podarilo vyšľachtiť vysokoúrodnú pšenicu pre suchú oblasť. Táto pšenica dostala pomenovanie Mokrého pšenica, za ktorú bol jej autor v roku 1876 na výstave v Segedíne odmenený. Jej pestovanie sa medzi dolnozemskými Slovákmi značne rozšírilo. V roku 1872 sa na Dolnej zemi rozšírila choroba, ktorá napadla porasty pšenice a zničila trištvrte úrody. Mokrého pšenica tejto hrdzi odolala a tak zachránila mnohých roľníkov od veľkých škôd. Podobne ako Samuel Tešedík aj on propagoval nové metódy v poľnohospodárstve, najmä uplatňovanie modernej agrotechniky a meliorácie formou budovania odvodňovacích a závlahových kanálov. Z titulu svojej funkcie v Hospodárskom spolku Békešskej stolice organizoval poľnohospodárske výstavy, ukážky predvádzania strojov a techniky a tiež súťaže v orbe. Nové poznatky a formy hospodárenia propagoval aj uverejňovaním článkov v novinách. V roku 1873 navrhoval v stredisku Slovákov Békešskej župy - Békešskej Čabe založiť poľnohospodársku školu. To sa podarilo až v roku 1896, kedy v meste vznikla takáto dvojročná škola. S tým sa ešte Mokrý neuspokojil a navrhoval založiť v Čabe univerzitu. Na tento účel v testamente zanechal príspevok stotisíc korún. Samuel Mokrý sa počas svojho života zaslúžil o vysokú úroveň dolnozemského poľnohospodárstva. V rokoch 1857 - 1874 z pšenice, ovsa a jačmeňa šľachtiteľskou prácou získal niekoľko krížencov s väčšou hmotnosťou klasov a zŕn a tým aj zvýšenie úrod až na štvornásobok. Tento rodák z báčskej roviny je považovaný za zakladateľa Novej školy rastlín, výsledkom ktorej boli vyšľachtené nové výkonné osivá obilnín. Popri šľachtiteľskej práci sa zameriaval aj na fytopatológiu a to najmä na choroby pšenice a raže a na účinnú ochranu proti ním.

Samuel Mokrý je autorom publikácií a článkov o svojich šľachtiteľských a poľnohospodárskych skúsenostiach. V roku 1871 mu v Ďule (Gyula) vyšla kniha „Rozhovory o pestovaní pšenice a chyby, ktoré sa pri nej vyskytujú“ a v roku 1875 „Kniha o šľachtení pšenice“. Šľachtiteľskými prácami sa zaoberal plných 21 rokov. Zomrel 10. 6. 1909 v Budapešti.

Ján Jančovic