85-ročný Pavol Petrovský sa chystá na jubilejnú výstavu

Maliar-drevorezbár Pavol Petrovský, ktorý je už štvrťstoročie obyvateľom mesta Békeš, bude mať o pár mesiacov 85 rokov. Narodil sa v Békešskej Čabe, dlho tam aj žil, potom zatúžil po sálaši. V Békeši sa rodine zapáčil jeden a kúpila ho.

Teraz tam býva jeho dcéra Katarína Pribojská Petrovská, ktorá je už druhý cyklus členkou miestnej slovenskej samosprávy v Békeši. Ujo Pavol k nej rád chodí na návštevu, tu čerpá námety svojich diel, hlavne krajiniek. V súčasnosti sa chystá na jubilejnú výstavu: pozvala ho riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová, aby vystavoval u nich na jar budúceho roku. Bude to po druhýkrát. Ak sa dobre pamätá, mal tam výstavu pred viac ako piatimi rokmi, vtedy predstavil svoje najnovšie obrazy na poschodí slovenského kultúrneho centra. Teší sa ďalšiemu pozvaniu a ako uviedol, vyberie zo svojich najlepších obrazov a drevorezieb.

Spomíname si na jeho prvú výstavu v jeho terajšom bydlisku v Békeši, na Petőfiho ulici. Zúčastnil sa na nej ako člen békeščabianskeho kruhu Józsefa Mokosa a vystavil dve olejomaľby - portrét svojej matky a obraz Kone v chotári. Bolo to kedysi pred 45 rokmi...

- Mal som veľa výstav, - spomína ujo Pavol, - doma aj v zahraničí. Napríklad v Zrenjanine v Srbsku, alebo nedávno v Trebišove na Slovensku. V Budapešti som sa zúčastnil na kolektívnych výstavách osemkrát. Získal som aj viac ocenení. Pri príležitosti 50. výročia manželstva mi usporiadali výstavu v Mestskej galérii v Békeši. Pred dvoma rokmi moje najnovšie diela vystavila jedna malá galéria v Békešskej Čabe.

Porozpráva nám aj to, že v poslednom čase sa viac venuje drevorezbárstvu ako maľbe. Vo svojich drevorezbách zobrazuje hlavne anjelov, slovenských tanečníkov, kone, portréty vnuka, kým pri maľovaní čerpá z Biblie, najmä z príbehov Starého zákona. Nedávno si zariadil na verande zimný ateliér, kde chce namaľovať seriál akvarelov z békešského kraja a zo svojich spomienok na Čabu.

Čo rád robí, keď sa nevenuje drevorezbárstvu a maľovaniu?

- Čítam životopisy fyzikov a hvezdárov a dielo veľkého fantastu Ericha von Dänikena Spomienky na budúcnosť. Inak odporúčam mojim priateľom, aby nezostarli, aby zostali večne mladí, - usmieva sa veselo a navrhuje, aby sme povyberali maľby na jarnú výstavu. Zájdeme do jeho ateliéru a prezeráme si diela: Krajinka z Čaby, nábrežie Kereša, kone, portréty, hlavné námestie v Békeši - výber je bohatý. Bude to pekná výstava v Dome slovenskej kultúry, o tom niet pochýb...

(sass-cs)