Békešská Čaba ● Čaro keramiky a výšiviek

Dňa 7. a 8. marca bolo v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe rušno. Kľučku budovy si rad-radom podávali stovky návštevníkov - účastníci 11. Celoštátnej textilnej konferencie, v rámci ktorej došlo k usporiadaniu výstavy Anny Illéšovej Boťánskej, Judity Ledzéniovej a Ladislava Hudecza pod titulom „Slovenské tradície na tkaninách a v hrnčiarstve“.

Vernisáž výstavy sa konala 7. marca. Početné obecenstvo z rôznych kútov Maďarska i zo zahraničia privítal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, vystavujúcich umelcov a ich práce priblížila obecenstvu riaditeľka DSK Anna Ištvánová. Na úvod zaspievala členka miestnej slovenskej samosprávy Ildika Očovská čabianske ľudové piesne.

V jednej miestnosti Domu slovenskej kultúry bola inštalovaná komorná výstava tkanín - starobylých textílií, ktoré členovia organizácie zverili domu na ochranu. Sú to obrusy, zástery, utierky a uteráky, podaktoré kusy ešte z konca 19. storočia, ďalšie zo začiatku 20. storočia. V ďalšej miestnosti je zriadená krásna výstava hrnčiarskych nádob a tkanín s jemnými starodávnymi motívmi.

Hrnčiarske výrobky Ladislava Hudecza sú majstrovskými dielami, ktoré syntetizujú čabianske a komlóšske ľudové motívy, formu gemerských keramických tradícií a legendárnu zelenú glazúru vásárhelyskej keramiky. Ladislav Hudecz pochádza zo slovenskej rodiny, je si vedomý svojho pôvodu, ale slovenčinu už neovláda. So svojou tvorbou často reprezentuje dolnozemských Slovákov na rôznych výstavách, jarmokoch a konkurzoch.

Judita Ledzéniová patrí ešte k tej generácii čabianskych Slovákov, ktorá vstrebala do seba slovenskú ľudovú kultúru a jazyk prirodzenou formou, počas svojho života na sálaši. Jej život bol úzko spätý s konopami, veď už ako malé dieťa musela dbať o to, aby vrabce a holuby nevyzobali konopné osivo. Neskôr ako sedliačka konopy aj močila, sušila, trepala, mliala, česala a priadla. V rodine sa naučila tkať a ako evidovaná informátorka odovzdávala svoje poznatky etnológom. Záujemcov učila tkať v rámci kurzov milovníkov ľudovej kultúry. Vyše 15 rokov vedie výšivkársky krúžok Čabianskej organizácie Slovákov Fajalka. Pravidelne prispieva do Čabianskeho kalendára a takto zachytáva cenné informácie pre budúce časy.

Anna Illéšová Boťánska sa zasnúbila so slovenskou ľudovou kultúrou vtedy, keď ku svojej diplomovej práci začala vo Veľkom Bánhedeši zbierať motívy tkanín. Neskôr sa naučila tkať a vyšívať. Motívy, ktoré zdobili staré kožuchy, posteľnú a kuchynskú bielizeň, začala používať vo svojich návrhoch a tak sa aj vďaka jej intenzívnej činnosti stala táto časť nášho dedičstva významnou zložkou ľudového kultúrneho výtvarníctva vôbec. Je vynikajúcou aranžérkou výstav. Zaniesla dobrú povesť nášho dedičstva do mnohých štátov Európy a na Slovensku prostredníctvom jej práce získavame ďalších prívržencov našej kultúry. Samozrejme, aj túto výstavu aranžovala Anna Illéšová. Výšivkársky krúžok Čabianskej organizácie Slovákov Rozmarín pracuje pod jej vedením a so svadobnou kolekciou textílií vyhral v tomto roku znovu prvú extra cenu. Jeho prácu odmenilo aj Slovenské osvetové centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy mimoriadnou cenou, ktorú odovzdal predseda CSS Ján Fuzik.

Anna Ištvánová