Zručné ruky a zvučný hlas je mojím vzácnym dedičstvom...

Zakladajúca členka Cirkevného speváckeho zboru v Mlynkoch Katarína Dušaneková rodená Martináková prišla na ďakovnú slovenskú svätú omšu v Kostole sv. Jozefa v Budapešti so svojou dcérou a dvoma vnučkami.

Mladšia, päťročná Anička Suchánska, bola oblečená v mlynskom kroji, ktorý dedila po svojej tete. Pani Katarína nám prezradila, že tento kroj šila ešte pre svoju staršiu dcéru Katarínu, keď chodila do materskej školy. Vraj zručné ruky i zvučný hlas je jej vzácnym dedičstvom.

- Pochádzam z mnohodetnej slovenskej rodiny, bolo nás šesť detí. Otec bol roľníkom a mama „švajlena“- krajčírka. Mamička dobre šila ručne i na stroji a aj pekne vyšívala. Šitím si zarábala a to bolo doslova požehnanie pre celú rodinu, veď mlynská pôda neuživila takú veľkú rodinu. Samozrejme, popri šití často zneli kuchyňou naše krásne slovenské ľudové pesničky. Ako prevažná väčšina mlynských rodín, aj naša bola spevavá a všetci sme mali pekné a zvučné hlasy.

Ja ako malé dievčatko som sa často zvŕtala okolo mamy a šijacieho stroja, lebo ma to zaujímalo a mala som aj šikovné ruky. Nielen ja, ale aj moje sestry sme sa naučili šiť a vyšívať. Toho času sme ani netušili, že šitie nám môže byť na osoh a že takto môžeme spojiť príjemné s užitočným. Slovom, spev a šitie ma zaujali už v detstve a sprevádzajú ma počas môjho života...

Čo sa týka mojej rodiny, žiaľbohu, zo šiestich detí žijeme len dve. Moja najstaršia sestra, ktorá má osemdesiattri rokov a ja ako najmladšia, šesťdesiatsedemročná.

Katarína Dušaneková bola dlhé roky sprievodkyňou podniku Volán, odkiaľ išla aj do dôchodku. Má dve dcéry a dve vnučky, ktoré žijú v Budapešti. Staršia dcéra Katarína je optička a má dcérku Žofiu. Mladšia dcéra Erika študovala na budapeštianskej slovenskej škole. Ako štyridsaťročná porodila dcérku Aničku.

- Radostne prežívam roky jesene, lebo ma často navštevujú dcéry a vnúčatá. S dcérami, ale aj s vnúčatami sa zhováram mlynským nárečím. Vnučky takmer všetko rozumejú, ale prevažne mi odpovedajú po maďarsky. Na moju veľkú radosť Anička mi niekedy odpovie už aj po slovensky.

Pochopiteľne, pani Katarína sa v prvom rade venuje rodine a vnúčatám, ale nájde si čas aj na svoje záľuby - na spev a putovanie.

- Ako som už spomenula, za detstva som rada spievala a neskôr som sa zapojila aj do cirkevného zboru. Najradšej som spievala v pašiách počas veľkonočných sviatkov. Keď sa pred niekoľkými rokmi náš kantor János Kelemen rozhodol znovu založiť cirkevný zbor, nemusel ma nahovárať. Bola to pre mňa radostná správa a aj odvtedy som aktívnou členkou Cirkevného speváckeho zboru v Mlynkoch. Veľmi sa teším tomu, že aj mladí ľudia sa zapájajú do tejto činnosti. Cítime sa tu dobre, radi vystupujeme a najväčším uznaním pre nás je dojatie a radosť divákov. Chcela by som vyzdvihnúť tradičné stretnutie cirkevných a speváckych zborov, ktoré organizuje Celoštátna slovenská samospráva každý druhý rok v inom regióne. Je to veľkolepá prehliadka, na ktorej sa prezentuje vyše dvesto spevákov, pričom na vysokej umeleckej úrovni. Dúfame, že na rok sa toto stretnutie uskutoční v našej obci, kde sú k tomu zabezpečené všetky podmienky.

Rada chodím aj na pútnické zájazdy Celoštátnej slovenskej samosprávy. Putovali sme už k najslávnejším slovenským a európskym mariánskym miestam. Myslím si, že nielen pre mňa, ale pre všetkých účastníkov sú tieto pútnické zájazdy veľmi dôležité. Jednak z duchovnej stránky, lebo si prehĺbime a obnovíme svoju vieru v Boha, ale aj preto, lebo počas spoločného pobytu a spoločných pobožností sa vytvára medzi nami skutočné spoločenstvo veriacich.

A čo je snáď ešte dôležitejšie, zúčastňujeme sa slovenských svätých omší a počas celej púte sa veľa modlíme a spievame len po slovensky. Z týchto pútnických zájazdov sa vraciame posilnení nielen vo svojej viere, ale aj vo svojej slovenskosti, čo pokladáme za svoju srdcovú záležitosť.

(fúziková)