Nová starostka v Ďurke ● Monika Szabadiová Szabová

Monika Szabadiová Szabová patrí asi medzi najmladšie starostky v krajine. Pochádza z Ďurky (Galgagyörk) a za starostku ju zvolili v minuloročných voľbách.

Už druhý volebný cyklus je predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy. Po tohoročných marcových tzv. menšinových voľbách sa stala členkou Celoštátnej slovenskej samosprávy a Slovenskej samosprávy Peštianskej župy. Už z týchto funkcií vyplýva, že je zaneprázdnená. Vyhľadali sme ju v kancelárii medzi dvoma schôdzami.

- Mohli by ste sa krátko predstaviť čitateľom Ľudových novín?

- Narodila som sa vo Vacove v roku 1976, pochádzam z Ďurky, tu som aj vyrastala. V miestnej základnej škole ma vyučovala pani učiteľka Ľudmila Kochanová Czebová, ktorá je dnes už na dôchodku. Mamička rozumie po slovensky, moji starí rodičia často hovorili po slovensky. Na návrh mojej triednej učiteľky som sa prihlásila do Slovenského gymnázia v Budapešti, kde som aj zmaturovala. Vysokoškolské štúdium som absolvovala diaľkovo v Sarvaši, na vysokej škole pedagogickej.

- Počas štúdia ste sa vydali, však?

- Áno, v roku 2001. V tom istom roku sa nám narodila dcéra Sára a o dva roky neskôr syn Kolos, teda vysokú školu som ukončila popri dvoch deťoch. Manžel je podnikateľom, pracuje v médiu.

- Štyri roky ste boli predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy.

- Áno, v roku 2002 som sa stala predsedníčkou slovenskej menšinovej samosprávy v Ďurke. V tých časoch sa národnostný život v obci dial dosť tichučko, v uplynulých 4 rokoch sme sa ho snažili trochu oživiť. V spolupráci so susednými národnostnými školami sme každoročne na Deň národností uskutočnili Slovenské kultúrne stretnutie. Taktiež každý rok sme pripravili priateľské stretnutie našich dôchodcov, aby mali možnosť pozhovárať sa po slovensky. Tieto programy sme postupne obohatili o nejakú výstavu. Postupom času na ne prichádzalo okolo 100 ľudí, čo je v takejto malej obci pekný počet záujemcov. Vystúpili u nás napr. súbory z Veňarcu, Jače, ale aj náš domáci spevácky zbor pre nás vždy pripraví nový program. Každoročne v septembri organizujeme oberačkové slávnosti s bohatým kultúrnym programom. Spolu s miestnou samosprávou usporadúvame spoločné Vianoce. Predsavzali sme si, že ešte pred minuloročnými komunálnymi voľbami zostavíme monografiu obce, ktorá aj vyšla pod názvom Fotografie z Ďurky a ktorá sa stala vyhľadávanou publikáciou. Myslím si, že sa nám podarilo maximálne obohatiť aktivity v našej obci a využiť možnosti zachovania slovenskej národnosti.

- Čo vás priviedlo do kresla starostu obce?

- Viacerí obyvatelia ma vyhľadali, či by som nekandidovala nielen do miestnej slovenskej samosprávy, ale aj na post starostu. Mala som isté nápady a skúsenosti, ktoré som nadobudla v priebehu činnosti v slovenskej samospráve, tieto som chcela rozšíriť na celú obec.

- Nominačná organizácia vás zaradila na zoznam poslancov Valného zhromaždenia CSS.

- Po tohoročných marcových voľbách do regionálnych a celoštátnych samospráv som sa stala poslankyňou Valného zhromaždenia CSS za koalíciu Zväz-Pilíš-Novohrad. Tešila som sa vytvoreniu koalície, ktorá zoskupuje aktívne slovenské občianske organizácie viacerých regiónov. Tesnejšia spolupráca v oblasti samospravovania a kultúry bude pre nás všetkých iste veľkým prínosom.

- Kultúra pilíšskych a novohradských Slovákov sa v mnohom odlišuje, iný je ich národopis, ľudový kroj, jedlá...

- Áno a práve preto to bude zaujímavé. Naše okolie už dobre poznáme. Myslela som si, že by sme mohli častejšie pozývať k nám Pilíšanov, ktorí by nám predstavili svoj kroj, svoje jedlá a piesne. Ďurskí speváci by zase na druhej strane Dunaja, v Pilíši, predniesli naše slovenské piesne.

- Ako sa vám darí časovo zvládnuť zodpovednú prácu starostky, predsedníčky slovenskej samosprávy a nemenej náročnú úlohu matky a manželky?

- Pre mňa je veľmi dôležitá rodina, pokoj a spokojnosť mojich najbližších. Manžel je podnikateľom, on je pánom svojho času. Veľa mi pomáha a odbremeňuje ma aj celá moja rodina, za čo som všetkým veľmi vďačná. Ráno odchádzam spolu s deťmi a večer sa vraciam k nim ako ich mamička, po úradných hodinách sa aj ja stávam matkou a manželkou, žehlím a varím. Mám dojem, že kolegovia z okolitých obcí ma prijali medzi seba, sú voči mne trpezliví a pomáhajú mi získavať skúsenosti. Víkendy sa snažím organizovať tak, aby som čím viac času trávila v rodinnom kruhu.

- Aké máte plány do budúcnosti?

- Veľké plány zatiaľ nemám a ani ich nemôžem mať, totiž malé obce majú len skromné finančné možnosti. Cieľom je prežiť. V budúcnosti budeme musieť racionalizovať činnosť inštitúcií, čo bude spočívať v tom, že časom niekoľko obcí spojí svoje úrady a niektoré inštitúcie. Pravdepodobne to bude mať za následok, že centrálna obec, sa bude rýchlejšie rozvíjať, ostatné budú zaostávať. Financie na rozvoj obce získame len zo súbehov, preto sa snažíme využívať všetky možnosti. Takto by sme chceli obnoviť budovu miestneho športového klubu a kultúrneho domu, ktorý sa spolu s obecným úradom nachádza spolu v jednom z piatich kaštieľov, ktoré sú v obci. V kultúrnom dome by sme chceli obnoviť veľkú sálu s javiskom a vo vedľajšej miestnosti vytvoriť klub pre mamičky s malým deťmi. Potrebovali by sme obnoviť aj dom smútku, preto sa vedenie obce rozhodlo darovať svoj honorár na túto prácu.

- Aké sú plány slovenskej samosprávy?

- Ešte predtým, ako odpoviem na vašu otázku, by som chcela predstaviť členky nášho zboru. Všetky sú Ďurčanky, tu sa narodili, tu vyrastali a teda dobre poznajú obec a jej obyvateľov: podpredsedníčkou je Judita Fűrészová, členkami Terézia Szabová Tedášová, Mária Maťóková Söregiová, Judita Fűrészová Madarászová a ja som predsedníčkou. Pokračujeme v podporovaní našej materskej a základnej školy, najmä v zaobstarávaní pomôcok k výučbe slovenčiny. Veľmi sme hrdé na to, že každoročne zopár našich žiakov úspešne zloží štátnu skúšku zo slovenského jazyka. Poplatok za skúšku hradí slovenská samospráva. Podľa plánov koncom apríla sa pod názvom „Päť slovenských obcí, jedna národnosť“ uskutoční v Ďurke stretnutie žiakov základných škôl. S programom sa pripravuje okolo 100 detí z Čúváru, Gute, Jače, Pišpeku a z Ďurky. Toto stretnutie sa koná každý rok v inej obci, tentoraz budeme hostiteľmi my. Naďalej budeme podporovať miestny spevácky zbor a zostavíme druhú časť monografie Ďurky.

- Ďakujem vám za rozhovor!

(pez)