Zabíjačka po komlóšsky

Pre mňa, ako hosťujúcu učiteľku zo Slovenska, bolo príjemným prekvapením, keď som na svojom stole v práci našla obálku, v ktorej bola pozvánka na zabíjačku.

Pozvánke sa väčšmi potešil môj manžel, ktorý o zabíjačke na Komlóši už dávno sníval. Keďže tento svoj sen počas stretnutia s komlóšskymi učiteľkami v Rožňave aj nahlas vyslovil, kolegyne zo slovenskej základnej školy zobrali jeho slová vážne. A tak poslednú novembrovú sobotu pricestovala celá naša rodina do Komlóša. Kým môj manžel venoval príprave na zabíjačku veľkú pozornosť, o čom svedčili aj jeho „gumovie čižmy“ a „othonka“, ktorú priniesol mne, ja som mala zmiešané pocity z nasledujúceho dňa. Pravdupovediac, ešte nikdy som sa nezúčastnila žiadnej zabíjačky.

V sobotu skoro ráno sme sa vybrali do Slovenského regionálneho centra, pretože práve tu sa konala zabíjačka. O organizácii práce som vôbec nepochybovala, pretože príprava prebiehala veľmi dôsledne. Postupne ako prichádzali kolegyne, každá priniesla to, na čom sa už vopred dohodli - hrnce, koreniny, zeleninu, bagáne (pagáčiky), palenô a ktohovie čo ešte. Jedno bolo isté, všetko bolo presne naplánované. Mojou jedinou úlohou bolo ponúkať bagáne a pálenô, ako sa tu na Komlóši hovorí.

Keď dorazilo auto s prasaťom, takmer všetky sme vybehli na dvor. Prasa bolo stredne veľké a pokojne stálo v klietke na vozíku. Ištván, kolegynin manžel, odvážne vošiel do klietky, urobil slučku na povraze a šikovne natiahol povraz na pysk prasaťa. To sa začalo vzpierať, kvičať, ale Ištván bol neľútostný a povraz nepovolil. Prasa vytiahol na pľac elektrickým šokom a ďalší chlap - mäsiar - ho omráčil... Vtedy už prasa bezvládne padlo na zem. A začala sa zabíjačka. Mäsiar Adrian prerezal hlavnú tepnu. Jedna zo žien rýchlo podložila nádobu, do ktorej tiekla krv. Nuž, tento obraz nebol pre mňa najpríjemnejší, ale všetci ma s úsmevom na tvári ubezpečovali, že takto sa to robí. Krv uvarili a udusili na cibuľke.

Medzitým si mäsiar pripravil oheň, ktorým prasa opálili. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa objem prasaťa následkom ohňa scvrkáva. Potom ho chlapi nožmi pekne oškrabali a prasa bolo pripravené na ďalšie spracovanie. Po rozrezaní prasaťa na polovicu vybrali najprv vnútornosti. Kolegyne ukazovali, čo sa z nich bude používať. Keď mi oznámili, že mám ísť „šľamovať“ črevá, s veľkým odporom na tvári som radikálne odmietla. Nuž, nie som si istá, či by som sa potom dotkla nejakej hurky alebo klobásy. Zabíjačka sa rozbehla naplno. Jedna skupina sa obracala v kuchyni, kde sa pripravovala polievka, sarma a perkelt. Práve perkelt, ktorý sa pripravuje z papričiek (tzv. körömpörkölt), bol pre môjho manžela veľkým lákadlom. Totiž, už o ňom veľakrát počul, ale ešte ho nikdy nejedol. Práve preto sa naň najviac tešil. Ďalšia skupina škvarila masť, pripravovala hurkovú a klobásovú zmes a zmes na výrobu tlačenky a „májašky“.

Počas celej zabíjačky vládla veselá nálada. Bolo vidieť, že každá z učiteliek už nie raz absolvovala takúto zabíjačku. Ba, dokonca jednu z kolegýň čakala zabíjačka aj nasledujúci deň. Nuž. Toto by už bolo nad moje sily. Zabíjačka sa pomaly blížila k záveru. Vtedy sa začal pripravovať stôl, na ktorý ženičky vynášali všetky pripravené dobroty. V celej miestnosti sa miešali rôzne zaujímavé chute. Keď sme si všetci posadali k bohato prestretému stolu, môj manžel sa poďakoval všetkým organizátorom tejto akcie. Je viac než isté, že na túto zabíjačku určite nezabudneme. Ostane nám na ňu pekné spomienky, aj nejaké skúsenosti. A aby sme mohli aj doma ukázať, ako sa to „na Komlóši“ robí, zachytili sme priebeh celej zabíjačky na video.

Dagmar Kötelešová