Bál starých mám v Malom Kereši

Zachovávanie tradícií má svoj význam len vtedy, ak nezostane iba túžbou. Malokerešskí Slováci robia všetko v záujme toho, aby zachovali tradície...

- ľudové odevy, zvyky, kultúru či gastronómiu. Vždy bude záujem o bryndzové strapačky, heróky (herovky, fánky), kapustu s mäsom, rajbóku (zemiakové placky) a to sme ešte nehovorili o tisícorakom chutnom, voňajúcom závine. Už sme si zvykli na to, že malokerešskí Slováci na každej svojej akcii vyrukujú s nejakým zvláštnym slovenským jedlom. Teraz, uprostred zimy, čo by mohlo byť chutnejšie ako zemiaky pečené v peci? Len jedno, keď zemiaky upečené v šupke očistíme, pokrájame, napichneme na vidličku a namočíme do zmačkala. Nezľaknite sa, s mačkou ani koňom (ló) nemá nič spoločné, je to nadrobno pokrájaná cibuľa osmažená v masti a ochutená paprikou. V takejto omáčke si máčali zemiaky malokerešskí Slováci na januárovom bále starých mám. Samozrejme, komu toto jedlo bolo ťažké, mohol si zajedať z domácich zakáľačkových jedál. Musíme sa priznať, že jedlá našich predkov neboli diétne. Organizátori sa verne pridržiavali zvykov našich predkov: stoly sa takmer rozpadávali pod ťarchou domácich pečených klobás, jaterníc, krvavníc a škvarkov. Samozrejme, nechýbali ani domáce zákusky a keď sa niekomu vysušilo hrdlo, tak si nalial z kadarky riedenej sódou. Keď sa už Malokerešania tak pekne zišli, začali si vyspevovať, ba po večeri si zatancovali pri hudbe skupiny Bratyó band.

Zuzana Bodová (aszm)