V Slovenských pohľadoch z roku 1902 je nepodpísaný článok s názvom Ľudové zvyky

a povery v Békešskej Čabe. Jeho autorom bol pravdepodobne vtedajší čabiansky učiteľ Ján Pravdoľub Bella, ktorý v tom čase napísal do tohto časopisu viac príspevkov.

V článku opisuje nielen výročné zvyky, ale podrobnejšie sa zaoberá najmä s čabianskou svadbou. Predvianočné a vianočné zvyky začína Luciou. V Čabe sa v deň pred Luciou a v deň Luciy a taktiež v pôstny deň (Štedrý deň) nemal kydať hnoj spod statku, že by sa „jóságu“ nepoškodilo. To isté platilo aj po západe a pred východom slnka. Keď v pondelok prišla do domu prv žena ako muž, malo to znamenať škodu alebo nešťastie. Rovnako v pondelok ráno netreba nič predať, požičať alebo darovať, lebo by potom celý týždeň odchádzalo všetko z domu (autor nepíše, či to platí len v pondelok cez vianočné sviatky a či každý pondelok). V deň Lucie sa mali pred svitaním vyhnať všetky sliepky z pántov, aby dobre niesli vajcia, a kohúta poštuchať papekom, aby dobre „dlávil“.

Na Čabe od Lucie po Kračún sypali hydine zrno do obruče ležiacej na dvore, aby sa táto nerozutekala. Gazda sypal sliepkam zrno pomedzi rozkročené nohy, aby dobre niesli. Na Tomáša dievčatá potriasali lesu (plot) a pritom spievali „lesa, lesa, trasiem ťa, svätý Tomáš, prosím ťa, dajže mne ty zvedeti, kde ja budem bydleti“. Z ktorej strany zaštekal prvý pes, v tú stranu sa malo dievča vydať. Na Štedrý večer dávala rodina na stôl okrem iných jedál aj celý peceň chleba, ten nechali zakrytý a cez celý Kračún nedotknutý, aby sa rodina po celý rok držala spolu. V ten deň gazdiná pošibala celú rodinu prútom, ktorý na Luciu priniesol kondáš, aby sa ošípaným dobre darilo. Prút sa však nesmel chytať do holej ruky, ale iba cez zásteru.

Gazdiná si na Štedrý večer všetko tak prichystala, aby už nemusela vstávať od stola, lebo inak by sliepky a husi zle sedeli. Pod štedrovečerný stôl nasypali rôzne obilie, to zhrnuli a po sviatkoch nasypali hydine, aby vraj nehynula. Ak mali v dome na vydaj dievča, to sa počas večere snažilo uchytiť z vidličky halušky, ktoré otec prvé kládol do úst a vyhodiť ich von oblokom. Ak do rána zmizli, dievka sa do roka vydá. Rovnako na Štedrý večer posypali pitvor a „chyžu“ slamou, ktorú po sviatkoch odložili a pri podsypaní dali z nej do každého hniezda, aby sa kurence a kačičky dobre liahli. Proti strigám zápasili tak, že napísali ceruzkou kríže na dvere domu a stajne, aby tak zabránili strigám prístup do stavania. Smeti z domu vysýpali len na Štefana a tieto potom porozsýpali po maštali, hydine a stromom, aby sa vo všetkom dobre darilo. Od Lucie po Kračún dievka jedávala novou lyžicou, ktorú si dala na Kračún pod hlavu, aby sa jej prisnilo, za koho sa má vydať. Na sedem ceduliek napísala mená mládencov a zapravila ich do pirohov, ktoré sa varili a ktoré meno v prvom pirohu vyplávalo na povrch, za toho sa dievka mala vydať.

Čo všetko sa z tohto medzi Slovákmi na Čabe zachovalo, nech posúdia a cez vianočné sviatky si zaspomínajú tí najstarší. Dobre vykonajú, ak sa o svoje spomienky podelia aj s najmladším.

Ján Jančovic