Mesto Poľný Berinčok, nachádzajúce sa v Békešskej župe, od jeho osídlenia po ukončení Rákócziho bojov dodnes obývajú Slováci, Nemci a Maďari. Národnostné zloženie mesta sa odráža aj na jeho štruktúre. Kedysi si každá národnosť vytvorila svoj obvod so svojim kostolom. Dodnes sa zachovali pôvodné pomenovania týchto častí, napr. Slovenský koniec, Nemecký koniec. O histórii a súčasnosti trojnárodnostného mesta sme sa rozprávali s dvoma miestnymi slovenskými aktivistkami: Evou Rozgonyiovou a Júliou Borguľovou.

S Evou Rozgonyiovou a Júliou Borguľovou

Minulosť nám priblížila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Eva Rozgonyiová, rod. Borguľová, kým o pôsobení Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku (OSPB) hovorila jej predsedníčka Júlia Borguľová, rod. Raffayová.

- Dokonca boli úzko vymedzené aj hranice medzi jednotlivými obvodmi, boli to konkrétne ulice, ale v bežnej komunikácii ich dodnes voláme priehrady. Jesenského ulica, kde sa teraz nachádzame, je Slovenskou priehradou - uviedla pani Rozgonyiová v dejisku nášho rozhovoru, v klube dôchodcov evanjelickej cirkvi, kde sa nachádza aj spoločná miestnosť slovenskej samosprávy a slovenskej občianskej organizácie. - Za môjho detstva sa už vyskytli aj zmiešané manželstvá, ja sama pochádzam z nemecko-slovenskej rodiny. Narodila som sa v inej časti mesta, až neskôr sme sa sem presťahovali a od mojich rovesníčok som sa naučila po slovensky. Chodila som do evanjelickej školy, ktorá sa nachádzala v tejto budove. Naším učiteľom bol Juraj Adorján, na budove má aj pamätnú tabuľu. Učili sme sa písať a čítať po slovensky a po slovensky sme sa aj modlili, - dodala o svojom detstve pani Eva, ktorá je v celom meste známou a uznávanou osobnosťou, veď do odchodu do dôchodku pracovala na mestskom úrade, a to na rôznych úsekoch - od archívu až po daňové oddelenie. Ako nám sama porozprávala, neskôr aj na úrade často používala slovenčinu pri vybavovaní oficiálnych záležitostí svojich rodákov.

Podľa jej spomienok až do začiatku sedemdesiatych rokov v meste prebiehalo vyučovanie slovenčiny na jednej zo základných škôl, pamätá sa aj na učiteľa pána Pavla Kiszelya, ktorý bol miestnym rodákom.

- Aj v našej rodine sú ženy, ktoré sa narodili začiatkom päťdesiatych rokov. Ony doma ešte bežne hovorili po slovensky a po základnej škole pokračovali v štúdiách na čabianskom slovenskom gymnáziu, - uviedla Júlia Borguľová.

Miestni Slováci a Nemci sú evanjelického vierovyznania a aj pôvodné maďarské obyvateľstvo tiež patrilo k reformovanej cirkvi, takže spoločné náboženstvo bolo v minulosti zárukou ich pokojného spolunažívania. Evanjelická cirkev aj tu zohrávala obrovskú rolu v oblasti zachovávania slovenskej kultúry. Mesto malo také významné osobnosti, ako bol napr. Ondrej Školka, ktorý bol riaditeľom evanjelického gymnázia, prvého v župe.

Pani Rozgonyiová si spomenula, že až do polovice deväťdesiatych rokov boli v meste slovenské bohoslužby. Pamätá si farárov - pána Demeho, alebo pána Petora s manželkou, ktorá tiež ovládala slovenčinu. Je potešiteľné, že aj súčasný farár Sándor István Feyér, ktorého sme mali možnosť spoznať osobne počas návštevy berínskych Slovákov, sa tiež modlí s veriacimi v bibličtine.

Pani Eva inak pracovala aj v prvom volenom zbore Slovákov, neskôr sa roky neangažovala z rodinných dôvodov. Z iniciatív prvej slovenskej samosprávy mesta nám pripomenula poskytnutie štipendia študentke, ktorá pokračovala vo svojich štúdiách na čabianskom slovenskom gymnáziu.

Júlia Borguľová sa do Berinčoku vydala z Kamutu, avšak jej korene siahajú do Sarvaša. V detstve často počula v rodine slovenčinu. V rodine majú napríklad vetvu Plješovských, pritom hlásku j v tomto priezvisku zdôrazňovala preto, lebo tá poukazuje na sarvašský pôvod. V Berinčoku sa toto meno vyskytuje bez j, jeho nositeľkou je napríklad pedagogička, známa bádateľka dejín Slovákov v meste Zuzana Plešovská.

Pani Júlia je pôvodným povolaním záhradníčkou, neskôr vyštudovala kultúrny manažment. Na strednom stupni v Békešskej Čabe, na vysokej škole v Segedíne. Roky pracovala v rodnom Kamute, ale už vtedy mala pracovné kontakty s Berínčanmi. V súčasnosti pracuje v meste, v sociálnom stredisku na podporu rodiny, pritom má na starosti aj klub dôchodcov a je členkou vedenia miestnej pobočky Maďarskej ligy proti rakovine. Ako nám uviedla, empatiu a odborné skúsenosti, ktoré nadobudla vo svojej práci, môže využiť aj ako predsedníčka OSPB.

- Pri zmienke o činnosti Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku treba uviesť aj meno Ildiky Očovskej, ktorá pracovala v miestnom osvetovom stredisku nielen v záujme zachovania tradičnej miestnej kultúry, ale sa angažovala aj pri založení samostatnej občianskej organizácie, ktorá dovtedy pôsobila ako pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku. Pritom je aj iniciátorkou našich priateľských kontaktov s obcou Topoľčianky a mestom Kolárovo, kam sa počas výmeny obyvateľstva presťahovalo veľa tunajších Slovákov. V posledných rokoch naviazala priateľské styky aj s mestom Brezová pod Bradlom, ktoré má tiež rôzne prepojenosti na dolnozemských Slovákov, - povedala nám o organizácii pani Borguľová.

- Mňa zvolili na čelo organizácie pred vyše desiatimi rokmi. V roku 2000 sme vybudovali spolu s evanjelickou cirkvou tieto spoločenské miestnosti, pričom nás materiálne podporilo aj mesto a my sme odviedli veľký kus brigádnickej práce. Kolektív miestnych Slovákov, ktorý pozostáva predovšetkým zo staršej generácie sa angažuje v oblasti kultúry. Máme spevácky zbor a skupinu citaristov. Obyčajne organizujeme jednu kultúrnu prehliadku vo februári a jednu na jeseň. Pozývame na ne súbory nielen z blízkeho okolia, ale aj napríklad z Báčsko-Kiškunskej župy, hlavne z Malého Kerešu. Tohto roku sa naše februárové stretnutie z objektívnych dôvodov neuskutočnilo, čo nám naši priatelia aj trošku vyčítali. To zároveň znamená, že s našimi podujatiami počítajú. Najmladšia generácia sa angažuje v zachovávaní slovenskej kultúry v rámci škôlky na Kodályovej ulici, kým mládež sa nám podarilo zapojiť do nášho jazykového kurzu. Bol aj taký absolvent, ktorý zložil zo slovenčiny štátnu skúšku. Robíme rôzne gastronomické podujatia a pravidelne navštevujeme Slovensko, hlavne Kolárovo, ale tohto roku sa chceme zúčastniť aj na Folklórnom festivale vo Východnej, - dodala predsedníčka miestnej organizácie Slovákov.

Do nášho rozhovoru sa neskôr zapojili aj členka speváckeho zboru pani Vrbovská, ktorá sa na stretnutiach s Kolárovčanmi vídava aj so známymi z detstva a pán Molnár, ktorý je akýmsi kameramanom organizácie, pravidelne robí video záznamy o podujatiach. Do mesta sa dostal pred vyše šesťdesiatimi rokmi, slúžil v slovenskej rodine, takže po slovensky „ani jeho nemôž´ predať“.

Pri prehľade aktivít Slovákov v Poľnom Berinčoku nás naši hostitelia informovali, že v dňoch našej návštevy sa práve pripravujú na výročnú schôdzu organizácie, ako aj na Slovenský bál v Hoteli Berény, ktorý sa teší veľkej obľube v kruhu nielen miestnych, ale aj okolitých Slovákov.

(csl)