Slováci v Maďarsku si udržiavajú veľkonočné zvyky. Kým tí, čo bývajú na severe, chodia dievčatá šibať, na juhu krajiny dolnozemskí Slováci „oblievajú”.

V severnej časti krajiny, nad Budapešťou, žijú väčšinou katolíci. „U nich sú také zvyky, ktoré sa líšia od dolnozemských Slovákov. Prútiky si pripravujú deti už v škole, na to priviažu stužtičku, pripletú k prútikom a idú a vyšibú dievčatá, ktoré im dávajú vajíčka alebo zákusky a nápoje” - povedala predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. Na Dolnej zemi žijú väčšinou evanjelici a tam deti, ale aj mladí, chodievajú na oblievačky. Dievčatá totiž nepolievajú, ale oblievajú, podčiarkla Z. Hollósyová. „Ešte aj dodnes sa ide - teraz už s parfumom, ale voľakedy v Malom Kereši aj na Dolnej zemi s vodou: normálne vedrom pri studni si naťahali a oblievali. Potom (keď už) už neboli studne, tak s pohárom vody. Malé deti chodia s parfumami, ale žiaľ už zabúdajú na veľkonočné ozajstné slovenské vinše a už teraz len po maďarsky recitujú to, čo sa v škole naučili,” uviedla predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti. Samozrejmosťou je šunka a ďalšie tradičné pokrmy na sviatočnom stole. „Po sviatku prichádzajú z kostola, krája sa šunka, vajíčka a dolnozemská klobása uvarená v šunkovej vode. Príde rodina, spolu sedíme a takto oslavujeme,” popísala veľkonočné sviatky Z. Hollósyová.

Historik a muzeológ zo Segedína Štefan Tóth pripomenul, že je Dolnozemčan a pochádza z Veľkého Bánhedešu: „Moji starí rodičia boli pobožní evanjelici, ktorí sa snažili počas svojho života dodržiavať Božie slovo, pravidelne čítali Tranoscius a chodili na bohoslužby. Aj počas veľkých kresťanských sviatkov - na Veľkú noc a na Vianoce - dodržiavali liturgické zvyky a slovenské tradície,” povedal Š. Tóth, dodajúc, že samozrejme, toto dedičstvo sa zachovalo aj v jeho rodine. „Čo sa týka veľkonočného obdobia, v detstve nás najviac očaril veľkonočný pondelok, deň oblievačiek. Mám veľmi pekné spomienky z detstva, prežité v mojej rodnej obci, ktoré už, žiaľ, patria minulosti. Ako budeme tráviť tohtoročné veľkonočné sviatky? Veľká noc mi svojim pokojom a pohodou veľmi pripomína Vianoce, lebo rodina je pokope. Veľká noc je pre nás skutočne rodinným sviatkom. Tu, v Segedíne, máme priateľské kontakty s tromi-štyrmi rodinami, ktoré cez sviatky navštevujeme a rozprávame si, čo sme zažili odvtedy, ako sme sa naposledy videli,” vysvetlil Š. Tóth.

„Počas pôstu jeme výlučne len pôstne jedlá. Na Kvetnú nedeľu sa zúčastníme svätej omše a po nej na svätení bahniatok na slávnostnej procesii. Počas veľkonočného trojdnia sa zúčastňujeme všetkých obradov v kostole,” povedala pre portál Slovákov v Maďarsku luno.hu dôchodkyňa zo Santova Mária Nagy-Győriová. Veľký piatok podľa jej slov bývajú slovenské pašie a pobožnosť krížovej cesty na kalvárii. Biela sobota je dňom smútočného ticha. Vtedy zotrvávajú pri Pánovom hrobe a rozjímajú o jeho utrpení a smrti. Veľkonočná vigília už patrí k veľkonočnej nedeli, keď sa koná procesia na vzkriesenie. „Po tejto svätej omši sa koná požehnávanie jedál, čo je u nás tradičný veľkonočný zvyk. Do košíka zabalíme pletený veľkonočný koláč, varenú údenú šunku, klobásu a natvrdo uvarené vajcia. Košík prikryjeme plátenným obrúskom, zvyčajne bielym alebo v príjemných pastelových odtieňoch s vyšívaným motívom, spätým s Veľkou nocou alebo jarou - kvety a podobne. Veriaci poukladajú košíky pred oltár tesne vedľa seba a kňaz žehná jedlá svätenou vodou a kadidlom.” Po omši zjedia posvätené veľkonočné jedlo. Poobede dievčatá farbia kraslice a pred večerom sa rozveselí celá dedina, pretože mladí i starí idú na veľkonočný ples, ktorý trvá do skorého rána. Dievčence sa však ponáhľajú domov, veď už skoro ráno prichádzajú kúpači, dodala M. Nagy-Győriová.

(lv-tasr-l)