Na jar, keď sa už vyčasí, členovia speváckeho zboru Gereče v Tardoši pravidelne organizujú batôžkový bál. Tohto roku sa naň začali pripravovať už v zime. Rozhodli sa totiž, že zozbierajú starodávne miestne svadobné zvyky.

Dalo im veľa práce, kým zostavili scenár tradičnej tardošskej svadby. Pozvanými hosťami boli manželské páry, ktoré oslavovali okrúhle výročie uzavretia manželského zväzku. Z 53 párov prišlo 35. Najstarší manželia v Tardoši sú Ján Gíber a Mária Čapuchová, ktorí sa zosobášili pred 65 rokmi.

Judita Királyová a František Lócki sú manželmi 28 rokov. Majú dve dospelé dcéry. Jutkine svadobné šaty ušila teta Marka Árendášová. Ona je v Tardoši asi jediná, kto ušije šaty tak, ako to vidíme na fotografiách našich babičiek a prababičiek.

17. apríla sa svadobčania a pozvaní hostia schádzali na dvore miestneho kultúrneho domu na tóny dychovej hudby, bohato núkaní koláčmi, zákuskami a pálenkou. Koláče napiekli členky speváckeho zboru a klubu dôchodcov. Svadobčania dostali vetvičky rozmarínu: družičky do vlasov, jubilanti okrúhle kytičky previazané stužkou a ostatným pripli vetvičku rozmarínu na blúzku alebo na sako.

Pekným veršom odoberal nevestu a ženícha od rodičov prvý družba Alexander Árendáš. Svadobný sprievod sa potom pohol z kultúrneho domu do obecného úradu. V sprievode išli vpredu družičky, za nimi nevesta a dvaja družbovia, ktorí mali rozmarín zapichnutý v jablku. Jedno položili v kostole na oltár, druhé na organ. Za nimi išiel ženích s družicami, za nimi 35 jubilujúcich párov, muzikanti, starejší - starosta Tardoša Béla Csabán a notárka Anikó Szakmáriová, hostia, členovia tanečného súboru Červený mramor, dôchodcovia, deti, vnuci a vnučky jubilujúcich manželov. Poslední išli rodičia, v tomto prípade členovia speváckeho zboru. Do kroku hrala kapela Juraja Horňáka. Cestou svadobčania núkali prizerajúcich sa divákov koláčmi, pálenkou a vínom.

Na obecnom úrade pozdravil „nevestu“, „ženícha“ a jubilujúce manželské páry pán starosta. Po zdravici zablahoželal manželkám červenou ružou a mužom odovzdal pamätný list.

Cestou do kostola mládenci previazali nevestu modrou stužkou. Keď nebol ženích z Tardošu, musel zaplatiť za nevestu výkupné.

V kostole celebroval svätú omšu vďakyvzdania Gyula Ilosvai, ktorý pôsobil v Tardoši asi 20 rokov. V kázni spomenul, že za tieto roky zosobášil veľa párov a dúfa, že sú mu za to vďační. Na organe hral Juraj Árendáš, rodák z Tardoša, ktorý je učiteľom spevu a hudby a kantorom v Šoproni. Na záver omše členovia speváckeho zboru zaspievali tardošskú hymnu, autorom ktorej je J. Árendáš.

Po omši sa sprievod presunul do telocvične miestnej základnej školy. Tu ich čakali pekne prestreté stoly. Podľa starého zvyku kuchárky pri vchode previazali ruky novomanželov kuchynskou utierkou. Hostí čakali bielou kávou a bábovkou.

Po pozdravných slovách vedúcej speváckeho zboru Márie Pintérovej starosta Tardoša Béla Csabán poďakoval organizátorom a odovzdal im dar. Účastníkom, ktorých bolo okolo štyristo, zaželali dobrú zábavu.

Členovia speváckeho zboru svadobným tancom, ktorý s nimi nacvičila umelecká vedúca tanečného súboru Červený mramor Ibolya Nagyová otvorili tohoročný tradičný batôžkový bál. Stoly sa naplnili rôznymi dobrotami a nápojmi.

O polnoci nasledovalo začepčenie nevesty. Dali dolu jej veniec (vínek) a uviazali čepiec (kontel). Družba slovenským a maďarským veršom potom otvoril tanec s nevestou. Posledný tanec spolu s novomanželmi tancovali jubilujúce manželské páry. Organizátori sa poďakovali „novomanželom“ svadobným darom - pekným obrazom svätých.

Veľkým prekvapením pre hosťov bola recepcia, kde mohli ochutnať čerstvú domácu tlačenku s kapustovým šalátom. Tlačenka mala úctyhodné rozmery - bola dlhá 4,5 metra.

V sále nechýbali ani „cigánky“ a „cigáni“, ktorí stupňovali dobrú náladu až do bieleho rána. Chýr o tardošskej svadbe sa niesol široko-ďaleko a dúfame, že členom speváckeho zboru Gereče sa podarilo oživiť svadobné zvyky pre budúce pokolenia.

Anna Crnečká