O voľbách a oslavách sviatku Cyrila a Metoda

16. februára 2006

Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Dušan Klimo včera rokoval s ministrom vnútra Martinom Padom o účasti občanov SR žijúcich v zahraničí na predčasných parlamentných voľbách. Počas dvojdňovej pracovnej návštevy Slovenska sa Klimo stretol aj s ministrom kultúry SR Františkom Tóthom. Prediskutoval s ním možnosti obnovenia tradície celonárodných osláv štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda na Devíne za účasti Slovákov žijúcich v zahraničí.

SNS chce po voľbách zrevidovať práva menšín

16. februára 2006

Slovenská národná strana (SNS) chce v prípade úspechu vo voľbách zrevidovať práva národnostných menšín na Slovensku. Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová je presvedčená, že ak by ostala len pätina zo súčasných práv, aj tak to bude v súlade s európskymi štandardmi. V súčasnosti majú menšiny na Slovensku „nadpráva, ktoré sú už teraz veľmi zneužívané. Je načase na južnom Slovensku postaviť pomery z hlavy na nohy.” Tiež chcú po voľbách presadzovať heslo „jeden národ, jeden štát, jeden štátny jazyk”. Belousovová dnes na tlačovej besede ostro kritizovala posledné kroky predstaviteľov Strany maďarskej koalície (SMK). Spomenula vicepremiéra Pála Csákyho, ktorý predložil novelu zákona, umožňujúcu „zmenu názvu miest a obcí pomenovaných po slovenských dejateľoch”. Podľa Belousovovej je to „nehoráznosť, ktorá zobudí každého, aj toho, kto je vo svojom vlasteneckom cítení nejakým spôsobom vlažný”. Príkladom nebezpečnosti politikov SMK je podľa nej aj prvý podpredseda Miklós Duray. Na konferencii Európske modely autonómie údajne začiatkom februára v Budapešti vyhlásil, že medzinárodné spoločenstvo upiera slovenským Maďarom ich právo na sebaurčenie a že kosovskí Albánci ho budú mať skôr, k čomu im drží palce. Takéto výroky sú podľa nej nebezpečné plamienky, ktoré môžu prerásť do obrovskej vatry v strednej Európe. Na Duraya za tieto výroky podala SNS trestné oznámenie. Neobišli ani samotnú SMK, na ktorú za posledné kroky jej predstaviteľov podali na generálnu prokuratúru návrh na zastavenie činnosti. Zároveň SNS bude písomne informovať aj orgány Európskej únie, pretože chcú, aby sa Európa pozerala na maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku realisticky a všeobecne na menšiny neuplatňovala dvojaký meter. „Na jednej strane maďarskí lobisti plačú nad každým krivým pohľadom na Maďara na Slovensku, ale EÚ mlčí, keď sú dennodenne porušované práva ohromnej ruskej menšiny, ktorá žije v pribaltských štátoch,” dodala Belousovová.

Csákyho „tabuľe“ nemajú podporu

17. februára 2006 - HN

Návrhy noviel zákonov, ktorými by sa do praxe aplikovala Európska charta menšinových jazykov, vzbudzujú u väčšiny politických strán rozpaky. Hoci vicepremiér Pál Csáky (SMK) už novely tzv. tabuľového zákona a občianskeho súdneho poriadku predložil do medzirezortného pripomienkového konania, podporu nemá ešte ani v samotnej koalícii. Návrhy noviel zákonov, ktorými by sa do praxe aplikovala Európska charta menšinových jazykov, vzbudzujú u väčšiny politických strán rozpaky. Hoci vicepremiér Pál Csáky (SMK) už novely tzv. tabuľového zákona a občianskeho súdneho poriadku predložil do medzirezortného pripomienkového konania, podporu nemá ešte ani v samotnej koalícii. Oficiálne stanovisko síce SDKÚ nezverejnila, no predbežné signály sú viac ako zdržanlivé. „Súčasný právny stav považujem za postačujúci,” tvrdí dokonca podpredseda poslaneckého klubu únie Peter Miššík. Maďarská koalícia však svojim partnerom pripomína, že na podpore obidvoch sporných noviel sa Koaličná rada dohodla ešte v januári. „Nie je to aktivita zo dňa na deň,” prízvukuje predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. Ani po vládnom odobrení by SMK nemala pritom vyhraté, s najväčšou pravdepodobnosťou ich charta narazí na parlament, ktorý ovláda opozícia. Bez nej už kabinet nemôže presadiť žiadny zákon. Csákyho novely vopred kategoricky odmietli ĽS-HZDS a Smer. „Vicepremiér tým nesleduje nič iné len mobilizáciu voličov a svoje dobré umiestnenie na kandidátke,” hovorí podpredseda Smeru Dušan Čaplovič. SMK sa zrejme nebude môcť spoľahnúť ani na hlasy svojho bývalého tradičného spojenca z vládnej koalície. Ústredný tajomník strany Pavol Abrhan ani neverí, že zákony do parlamentu vôbec prídu. „Celá iniciatíva len zvyšuje preferencie SNS.” Je to klasická politická, hodnotí Csákyho zámer politológ Peter Horváth. „Je to téma, ktorá voličov SMK zaujíma a môže pôsobiť mobilizačne.” Podľa Horvátha si politici maďarskej koalície takto pripravujú aj odôvodnenie na prípadné otázky svojich stúpencov, ktorí ich môžu obviňovať z pasivity v národnostnej agende. Napriek očakávanému fiasku vicepremiéra je politológ presvedčený, že na rozdiel od KDH, SMK z koalície neodíde. „Doteraz vždy konflikty v koalícií riešili skôr zmierlivo.” Ďalšie kroky maďarskej koalície odmietol zatiaľ konkretizovať aj Bárdos. „Počkáme si na oficiálne reakcie partnerov a potom sa rozhodneme.” X Čoho sa týkajú Csákyho návrhu: - Novela Tabuľového zákona: mestá pomenované po slovenských národných dejateľoch by sa mohli v jazyku menšiny vrátiť k pôvodnému historickému názvu. Podmienkou zmeny by bolo úspešné referendum. Sládkovičovo by sa napríklad volalo Diószeg, Kolárovo Gúta. - Novela Občianskeho súdneho poriadku: mala by upraviť tlmočenie v jazyku národnostných menšín.

Obce s menami slovenských buditeľov by mali niesť maďarský názov

14. februára 2006

Obce na južnom Slovensku s početnou maďarskou menšinou, ktoré boli pomenované po slovenských národných buditeľoch, by mali mať možnosť označiť sa aj tradičným názvom v maďarskom jazyku. Navrhuje to vicepremiér Pál Csáky v novele zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Podľa Csákyho je potrebné zrušiť ustanovenie, ktoré bráni miestnemu pomenovaniu obcí, ako je Hurbanovo, Štúrovo, Jesenské, či Kukučínov, v ich historickom maďarskom názve (Ógyalla, Párkány, Feled, Nemesoroszi). Podľa platného tzv. tabuľového zákona sa obce, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 percent, označujú v menšinovom jazyku na samostatných dopravných značkách. O podobe označenia svojej obce či mesta v národnostnom jazyku môžu rozhodnúť občania v miestnom referende. Nevzťahuje sa to však na obce, ktorých názov bol zmenený v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945. Ide o obce, ktoré boli pomenované po buditeľoch slovenského národa, spravidla bez akejkoľvek súvislosti s ich históriou. Toto ustanovenie prijali poslanci parlamentu v tabuľovom zákone z roku 1994. Podľa Csákyho takáto výnimka obyvateľov dotknutých obcí diskriminuje. „Je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj viacerými medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, a preto sa navrhuje toto ustanovenie vypustiť.” Uvádza sa to v návrhu novely, ktorú Csákyho úrad predložil do pripomienkového konania. HZDS aj SNS snahu Pála Csákyho svorne označili za drzú predvolebnú agendu.

MS proti výrokom P. Csákyho a F. Gyurcsánya

13. februára 2006 - Stanislav Bajaník, hovorca MS

Podľa televíznej stanice Duna TV (Híradó, 8. 2. 2006) podpredseda vlády SR Pál Csáky v reakcii na protest Matice slovenskej (MS) proti menovaniu Lászlóa Szigetiho do funkcie ministra školstva SR nazval MS „nacionalistická organizácia”. MS sa ohradzuje voči tomuto arogantnému výroku podpredsedu vlády SR Pála Csákyho na adresu MS, ktorá od roku 1863 a 1919 patrí medzi najvýznamnejšie národné ustanovizne Slovákov doma i vo svete a upozorňuje P. Csákyho na elementárnu slušnosť zo strany dočasného politika voči celonárodnej slovenskej ustanovizni v SR. MS sa súčasne ohradzuje voči výrokom predsedu vlády Maďarskej republiky Ferenca Gyurcsánya, keď v súvislosti s autonomistickými snahami Maďarov v zahraničí, všetky okolité krajiny vymenoval správne, len Slovensko nazval Felvidék - „Horná zem”. MS upozorňuje pána predsedu vlády MR a niektorých maďarských politikov v SR i Maďarsku, že od roku 1993 je Slovenská republika samostatný suverénny štát a nie akýsi Felvidék, teda Horná zem.

Gyurcsány o autonómii

13. februára 2006 - SRo (GMP)

Nie je správne, aby z Budapešti určovali, čo treba robiť v okolitých krajinách vo veci autonómie. Takáto politika je chybná a v 20. storočí spôsobila v tomto regióne iba tragédie - to je názor maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, s ktorým odvysielala večer rozsiahly rozhovor televízia Duna TV. Predseda vlády odmietol postoj pravice, ktorá presadzuje názor, že pravicovo zmýšľajúci ľudia sú lepší Maďari. Treba prijať fakt, že Maďari na oboch stranách hraníc sú rôznorodí - dodal Gyurcsány, ktorý sa venoval aj otázke autonómie, najmä v súvislosti s Rumunskom. Konštatoval, že súčasťou vládnej koalície v Bukurešti je Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku, ktorému maďarská vláda nemôže radiť vo veci autonómie. „Pojem autonómie ani nemožno takto používať na Horniakoch, pretože premiér Dzurinda bude hneď citlivo reagovať. Nie je náhoda, že Bugárovci to takto ani nepoužívajú. To znamená, že túto otázku možno nadhadzovať iným spôsobom vo Vojvodine, na Horniakoch, v Podkarpatsku či Sikulsku. Nech si ale nikto nemyslí, že by sa mali budapeštianski politici pokúšať povedať, čo tam treba robiť!“

F. Gyurcsány: Budapešť nemôže diktovať vo veci autonómie

Otázku autonómie je možné riešiť rôznymi spôsobmi vo Vojvodine (Srbsko s Čierna Hora), na Felvidéku (SR), v Podkarpatsku (Ukrajina) a v Sedmohradsku (Rumunsko). Nie je správne, ak sa budapeštianski politici pokúšajú povedať, čo v tej-ktorej krajine treba urobiť. Vyhlásil to premiér Ferenc Gyurcsány v relácii pripravovanej pre maďarskú verejnoprávnu televíziu Duna TV. „Považujem to za úplne chybnú politiku, za takú, z ktorej boli v 20. storočí v tomto regióne iba tragédie,” povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Gyurcsány, ktorý bol hosťom relácie Heti hírmondó. Ľavicový predseda maďarskej vlády tiež oznámil, že nevie prijať tvrdenie, že lepší Maďar je ten, kto zmýšľa tak, ako maďarská pravica. Nad spolupatričnosť Maďarov nemožno podľa neho nadradiť otázku, či sa niekto považuje za ľavičiara alebo pravičiara. Predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu za opozičný Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) Zsolt Németh pred týždňom na medzinárodnej konferencii o autonómiách na pôde Maďarskej akadémie vied (MTA) povedal, že otázku maďarskej menšiny nedokázalo vyriešiť ani dlhé obdobie, ktoré uplynulo od trianonskej mierovej zmluvy. „Boli snahy o revíziu hraníc, bola výmena obyvateľstva, komunizmus, ale nič z toho nefungovalo,” povedal Németh, podľa ktorého by riešením trianonskej tragédie v 21. storočí mohla byť autonómia. K tomu je podľa neho treba jednoznačná podpora maďarskej vlády, a v danej krajine, kde žije maďarská menšina, by mala demokracia dosiahnuť tú úroveň, v ktorej by menšinové snahy dosiahli svoj cieľ. Najdôležitejším cieľom národnej politiky Maďarského demokratického fóra (MDF) je zabezpečiť autonómiu maďarským spoločenstvám v Karpatskej kotline. Vyhlásil to v utorok poslanec MDF Miklós Csapody. MDF je opozičná strana, ktorej preferencie už dlhšiu dobu nedosahujú prah potrebný k vstupu do parlamentu.

Večer maďarských románov v Bratislave

18. februára 2006 - Pravda

Jeden z literárnych večerov patril tento týždeň súčasnej maďarskej literatúre a jej autorom zoskupeným okolo vydavateľstva Kalligram, ktoré funguje na Slovensku aj v Maďarsku. Pod moderátorským vedením literárneho kritika Sándora Mészárosa sa v Bratislave hovorilo o čerstvých slovenských prekladoch románov Gábora Németha, Endre Kukorellyho, Andrása Pályiho a Lajosa Grendela. Filozof a publicista Miroslav Marcelli predstavil publiku román Kráľ Matej v New Honte, ktorý je zatiaľ poslednou z,newhontskej' série Lajosa Grendela, maďarského autora žijúceho na Slovensku. „Neviem, či vôbec ešte nejaký román napíšem,” odpovedal na moderátorovu otázku, či by prestal písať, keď konečne napíše dokonalý román.

3 otázky pre Endreho Kukorellyho

Román Údolie víl písal maďarský spisovateľ Endre Kukorelly takmer desať rokov. Kombinuje v ňom úvahové a esejistické prvky s autobiografickými spomienkami a prvkami rodinného románu. Kritika označila román za vrchol Kukorellyho doterajšej tvorby, ktorá pozostáva z takmer dvadsiatich titulov. Získal za ne viacero prestížnych literárnych ocenení doma aj v zahraničí. Údolie víl práve teraz vychádza na Slovensku v preklade Jitky Rožňovej.

- Preklad je nová interpretácia textu. Komunikujete s prekladateľmi?

- Ak spisovateľ ešte žije, tak je takej komunikácie väčšinou schopný. Na knihe, ktorá vyšla v Kalligrame, je síce moje meno, ale nikdy sa nedozviem, aká vlastne je, pretože nerozprávam po slovensky. Po nemecky viem na takej úrovní, že by som v preklade vedel nájsť chyby alebo posuny, ale o knihách preložených do slovanských jazykov sa nikdy nedozviem, aké vlastne sú. Napokon, na preklad sa pozerám ako na cudzí text. Keby som bol vydavateľom, na titulnú stranu by som rovnako veľkými písmenami napísal meno autora aj prekladateľa.

- Ako zistíme, či prekladateľka Jitka Rožňová neposunula význam vášho textu Údolie víl? Aké sú úskalia prekladu tejto knihy?

- Chcel som knihu napísať tak, aby fungovala ako tobogany v lunaparkoch. Aby sa čitateľ veľa ráz zasmial a potom rýchlo padol z vrcholov rozkoše do priepasti a veľmi nečakane opäť vyletel na vrchol. Ak budete mať pri čítaní slovenského prekladu mojej knihy tento pocit, potom je preložená dobre.

- Aj vďaka vydavateľstvu Kalligram sú maďarskí autori na Slovensku známi. Ako je to so slovenskou literatúrou v Maďarsku?

- Bez vydavateľstva Kalligram by bola situácia zlá obojstranne. Nepoznám vo svete vydavateľstvo, ktoré by zohrávalo kľúčovú úlohu vo vzájomnom zbližovaní dvoch kultúr. Tak ako Kalligram vydáva maďarských autorov na Slovensku, tak vydáva slovenských autorov v Maďarsku. Priznám sa však, že to nie je celkom moja parketa...

Maďarská inflácia je na historickom rekorde

17. februára 2006

Inflácia v Maďarsku v januári dosiahla 2,7 percenta a znížila sa tak z predchádzajúcich decembrových 3,3 percenta. Rast cenovej hladiny je teraz podľa Ústredného štatistického úradu najnižší za 28 rokov, výsledok však napriek tomu zaostal za odhadmi analytikov. Tí očakávali, že inflácia klesne v priemere až na 2,4 percenta. Takzvaná jadrová inflácia, ktorá neberie do úvahy kolísavé ceny potravín a energií, klesla na 0,5 z predchádzajúcich 1,2 percenta. V januári sa tak dostala na vôbec najnižšiu úroveň, odkedy sa tieto údaje v Maďarsku sledujú. Maďari teraz uplatňujú nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty, ale jej pokles sa zatiaľ na spotrebiteľa plne nepreniesol. Analytici väčšinou tvrdia, že vplyv nižšej DPH sa prejaví až neskôr, ale na výhľad inflácie alebo úrokových sadzieb to zásadný vplyv nebude mať. „Podrobnosti ukazujú, že zníženie DPH sa hneď prejavilo len v tých odvetviach, kde si to vynútila vysoká miera konkurencie,” uviedol analytik finančného ústavu Bank Austria Gyula Tóth. Maďarská centrálna banka nemá príliš veľké obavy z inflácie, keď rozhoduje o sadzbách, ale všíma si rozpočet. Ten je v hlbokom prepade a podľa guvernéra centrálnej banky Zaigmonda Járaia bude v nadchádzajúcich rokoch musieť prejsť veľkou zmenou. Pokiaľ sa nebral do úvahy vplyv nižšej DPH, inflácia by vyzerala inak. V tom prípade by bola na štyroch percentách. „Napríklad ceny potravín, predovšetkým v dôsledku sezónneho rastu o 31,9 percenta, boli nad očakávanie vyššie,” podotýka analytik finančného ústavu Rakarekbank Gergely Suppan.

Maďarsku vraj hrozí kríza

17. februára 2006

Rastúci rozpočtový deficit Maďarska môže krajinu doviesť až do finančnej krízy, uviedli v piatok dvaja predstavitelia maďarskej centrálnej banky. Podľa zástupcu guvernéra centrálnej banky Györgya Szapáryho a člena bankovej rady Györgya Kopitsa môže hroziacu krízu v krajine odvrátiť len zodpovedná fiškálna politika. Deficit maďarského rozpočtu v roku 2005 dosiahol 6,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), krajina tak štvrtý rok po sebe nesplnila plán rozpočtového schodku. Maďarsko má zároveň najvyšší pomer deficitu verejných financií k HDP v rámci Európskej únie (EÚ). Signály varujúce pred nebezpečenstvom krízy sa už objavili, vyhlásil Szapary na ekonomickej konferencii. Za takéto signály označil vysokú mieru výnosov maďarských forwardov, ako aj znižovanie ratingov a výstrahy od svetových ratingových agentúr ako Fitch, či Standard and Poor's. Maďarsko oficiálne plánuje prijať jednotnú európsku menu euro v roku 2010, ekonómovia však nepredpokladajú, že krajina dovtedy bude schopná splniť potrebné kritériá, napríklad znížiť svoj rozpočtový schodok na úroveň 3 % HDP aspoň dva toky pred plánovaným vstupom do eurozóny. EÚ poskytla Maďarsku čas do septembra tohto roka, aby vypracovalo dôveryhodný plán, ako chce deficit verejných financií dostať do roku 2008 na požadovanú úroveň.

Štrajkovanie rozhlasákov bezpredmetné

17. februára 2006 - SRo (GMP)

Na dnes avizovaný varovný štrajk v Maďarskom rozhlase nebude, pretože predstavitelia štrajkového výboru nemali s kým rokovať o takzvaných minimálnych službách počas protestnej akcie. Verejnoprávny rozhlas je už od leta bez generálneho riaditeľa. Doteraz boli štyri pokusy o voľbu nového šéfa neúspešné, piaty sa plánuje až po voľbách, v polovici júna. Pracovníci rádia sú však nespokojní so mzdami a práve pred týždňom už aj založili štrajkový výbor. Ten sa včera pokúšal rokovať o minimálnej úrovni služieb počas prípadného varovného štrajku, no nemal s kým, pretože tieto kompetencie najvyššieho šéfa dvaja štatutárni zástupcovia odmietajú. Rozhlasové odbory majú obavy aj o zachovanie zásad verejnoprávnosti - preto sa obrátili aj na premiéra, ktorý ich síce podporil, ale zatiaľ nevymenoval nikoho na rokovanie s nimi, pričom by to za súčasného stavu bolo v jeho kompetencii. Dozorné kuratórium viní za problémy vládu a parlament, ktoré nedokázali zabezpečiť financovanie verejnoprávneho rádia. Jeden z kurátorov sa vyjadril takto: štátny rozpočet neposkytuje peniaze rovnakou mierou, lebo kým do televízie sype miliardy, na rozhlas sa iba pozerá, ako chátra.

MfD: Slovensko sa stáva stredoeurópskym tigrom

16. februára 2006

Slovensko sa stalo krajinou, ktorej ekonomika je najrýchlejšie rastúcim hospodárstvom v strednej Európe. Podľa stredajších údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR dosiahlo Slovensko v posledných 3 mesiacoch minulého roka 7,5-% rast. To je najväčší štvrťročný nárast v histórii samostatnej SR. Celkovo slovenské hospodárstvo vlani vzrástlo o 6 %. Táto hodnota dominuje celej strednej Európe. Podľa prognóz odborníkov by totiž napríklad česká ekonomika mala za rok 2005 preukázať rast o 4,9 %, Maďarsko o 4,1 % a Poľsko o 3,2 %. Napriek tomu ešte nie je možné Slovensko nazývať stredoeurópskym ekonomickým tigrom. „Jeden kvartál nestačí. V Ázii rástli ekonomiky niektorých krajín 8 až 10 rokov, kým si vydobyli status tigra. O Slovensku môžeme zatiaľ skôr hovoriť, že má dobre našliapnuté,” domnieva sa expert Českej spořitelne na Európsku úniu Petr Zahradník. „Ekonomický rast je vyšší, ako sa čakalo,” hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Fehérová. Presná príčina sa ešte nedá určiť, pretože podrobné čísla o hrubom domácom produkte budú zverejnené až v marci. Jednou z príčin, ktoré sa na raste celkom iste podpísali, sú slovenské liberálne reformy. V minulých rokoch bola na Slovensku okrem iného zavedená rovná 19-% daň, boli sprísnené sociálne dávky a krajina zaviedla poplatky za zdravotnú starostlivosť. Okrem toho Slovensko podobne ako Česká republika masívne podporuje zahraničné investície. „Zavedenie rovnej dane má väčší dopad než očakávali ako občania, tak aj samotná vláda,” uviedol pre agentúru Reuters Ivailo Vesselinov, analytik londýnskej banky Dresdner Kleinwort Wasserstein. Na detailnom hodnotení vplyvu liberálnych reforiem na slovenský hospodársky zázrak je ešte skoro. „Reformy Slovensku jednoznačne pomohli marketingovo na upútanie pozornosti investorov a ich prilákanie do krajiny” hovorí Zahradník. Napríklad zavedenie platieb pri návšteve lekára pomohlo k zníženiu chorobnosti, a tým k väčšej efektivite práce. „Je to krok správnym smerom, z ktorého by si mohli vziať príklad aj Česi. Každý by si mal svoj osud čo najviac riadiť sám,” hovorí Zahradník. „Česká ekonomika síce nerastie až o toľko pomalšie, ale určite by bolo dobré niektoré príklady zo Slovenska nasledovať,” uviedol ekonóm Citibank Miroslav Plojhar. Otázkou je, či všetci Slováci pociťujú lepšie makroekonomické čísla na vlastnej koži. „Niektoré regióny na strednom a východnom Slovensku na tom samozrejme nie sú tak dobre ako Bratislava,” dodáva Zahradník. Podľa neho je problém, že na Slovensku panuje stále relatívne vysoká nezamestnanosť a na ekonomickom raste participujú iba niektoré skupiny obyvateľov. To ešte musia Slováci doladiť,” hovorí Zahradník.

Najnovšie preferencie politických strán

16. februára 2006 - SRo (GMP)

Najnovšie preferencie politických strán v Maďarsku ukazujú mierny náskok opozičného Fideszu pred vládnou socialistickou stranou (MSZP). Výsledky ankety zverejňuje najnovšie číslo hospodárskeho týždenníka Heti Világgazdaság (HVG). Ide o prvý prieskum po tom, čo prezident republiky 19. januára vyhlásil prvé kolo parlamentných volieb na 9. apríla. Vyplýva z neho, že politická aktivita voličov je naďalej mierna. Pred štyrmi rokmi sa práve v tomto období rapídne zvyšovala aktivita obyvateľstva: až 67 % opýtaných vyjadrilo vôľu ísť voliť. Teraz tento pomer sotva presahuje 50 %. A počet neistých voličov už dlhšiu dobu stagnuje, dosahuje 27 %. Agentúra Medián sa domnieva, že z nich len málokto pôjde voliť, väčšina zrejme zostane doma. V súperení medzi dvoma najväčšími stranami vedie Fidesz pred socialistami v pomere 34 k 31 % u všetkých voličov. U istých voličov je tento pomer 43 k 38 v prospech opozičnej strany. Osud dvoch menších parlamentných strán závisí od toho, ako budú schopné zmobilizovať svojich prívržencov - zatiaľ sú pasívni, len každý tretí chce pristúpiť k urnám. Koaliční liberáli zo Zväzu slobodných demokratov a opozičné Maďarské demokratické fórum by sa podľa súčasných preferencií nedostali do parlamentu, prvá strana má 3, druhá 2 %. Týždenník HVG prináša aj tabuľku najviac „nechcených“ strán. Vedie ju krajne radikálna formácia, na druhom mieste sú „oživení“ maloroľníci, na treťom zasa krajne ľavicová Robotnícka strana. Po nich však nasledujú socialisti a Fidesz.

Vírus vtáčej chrípky izolovaný v župe Bács-Kiskun je typu H5N1

17. februára 2006

Vírus vtáčej chrípky, ktorý izolovali v stredu v maďarskej župe Bács-Kiskun u troch labutí, je z kmeňu typu H5N1, ktorý je nebezpečný aj pre človeka. Vyhlásil to dnes v maďarskej komerčnej rozhlasovej stanici InfóRádió riaditeľ Štátneho veterinárneho ústavu (OÁI) Lajos Tekes. Ako však dodal, oficiálne výsledok testu zatiaľ nezverejnia, kým vyšetrenia nespravia aj v anglickom referenčnom laboratóriu Európskej únie, kam vzorky zaslali vo štvrtok. S veľkou pravdepodobnosťou dospejú k rovnakým výsledkom, dodal riaditeľ OÁI. Maďarské úrady v stredu potvrdili, že u troch z deviatich uhynutých labutí nájdených pred týždňom izolovali vírus H5. Uhynuté zvieratá našli v juhomaďarských obciach Nagybaracska a Csátalja.

Vtáčia chrípka v Maďarsku

15. februára 2006 - SRo (GMP)

Vtáčia chrípka sa objavila aj v Maďarsku - oznámil to osobne premiér Ferenc Gyurcsány po mimoriadnom rokovaní kompetentných vládnych činiteľov. V telách troch labutí, ktoré objavili v Báčsko-Kiškunskej župe, našli vírus H5. Zatiaľ nie je isté, či je prítomný aj kmeň N1 nebezpečný pre človeka. Maďarsko informovalo najprv Európsku komisiu a prvá správa tak prišla z Bruselu, respektíve premiér Gyurcsány na svojom blogu, čiže internetovom denníku o tom písal ešte pred oficiálnym oznámením. Opozičný Fidesz vydal komuniké, v ktorom kritizuje vládu za nečinnosť. Predseda vlády teda predstúpil pred verejnosť a oznámil zavedenie zvyčajných preventívnych opatrení. Vyzval obyvateľstvo, aby sa nikto nedotýkal mŕtvych vtákov. Minister pôdohospodárstva József Gráf zdôraznil, že u domácej hydiny sa choroba neobjavila, nainfikované sú výlučne sťahovavé vtáky. V ohrozenej oblasti je závod na chov tritisíc kačíc, tam už nariadili ochranné opatrenia skôr. Podľa najnovšej správy našli pri Ostrihome v Malom Dunaji, pod ľadovými kryhami až jedenásť mŕtvych labutí - vzorky z nich ešte skúmajú. Vláda poskytla cez rozvojovú banku 2 miliardy forintov firme, ktorá vyvíja vakcínu proti vtáčej chrípke, jej registrácia je možná najskôr do marca.

Pri Ostrihome našli 11 uhynutých labutí

15. februára 2006

Jedenásť uhynutých labutí pozbierali z ľadových krýh ostrihomského Malého Dunaja požiarnici a veterinári. Informovala o tom tlačová agentúra MTI. Podľa vyjadrenia hovorcu mestského úradu Istvána Takácsa objavili viac uhynutých vtákov, tie zostali zatiaľ zakliesnené pod ľadom. Pozbierané labute poslali na virologické vyšetrenie do Štátneho veterinárneho ústavu, výsledky očakávajú do 10 dní. V utorok našli na peštianskom dunajskom nábreží uhynutú divú kačicu. Hovorca rezortu poľnohospodárstva András Dékány uviedol, že vták nebol infikovaný vírusom vtáčej chrípky H5N1 nebezpečným pre človeka. Experti začali kačicu skúmať. S istotou bude možné príčinu uhynutia určiť až po uskutočnení príslušných testov, ktorých výsledky budú známe najskôr takisto za 10 dní.

Dôchodcovia v záujme politikov

15. februára 2006 - SRo (GMP)

Dôchodcovia sú naďalej v popredí predvolebnej kampane dvoch najväčších politických strán - ľavicových socialistov (MSZP) a pravicového Fideszu. Najnovšie sa nadhadzuje možnosť mimoriadneho zasadania parlamentu, na ktorom by schválili takzvaný štrnásty dôchodok. Opozičný Fidesz a spojeneckí kresťanskí demokrati začínajú petičnú akciu za zavedenie štrnásteho dôchodku a rátajú s tým, že pre budúcu vládu jej výsledok bude záväzný. Parlament 13. februára odmietol rokovať o tejto otázke, lebo vládna väčšina si myslí, že ide o súčasť predvolebnej kampane Fideszu. Táto opozičná strana vkladá do témy veľkú energiu: navrhla zvolať dokonca mimoriadne zasadanie národného zhromaždenia, čo ostatné strany odmietajú.

15 rokov zoskupenia V-4

15. februára 2006 - SRo (GMP)

Presne pred pätnástimi rokmi vzniklo stredoeurópske zoskupenie s „ochrannou značkou“ Visegrádske. Pôvodná trojka sa medzitým rozšírila na štvorku, no stali sa aj iné udalosti, ktoré vyvolávajú otázku: má Visegrádska skupina opodstatnenie aj dnes? Bolo to ešte takpovediac euforické obdobie, tesne po zásadných politických a ekonomických zmenách v Poľsku, Československu a Maďarsku, keď už nové demokratické inštitúcie začali fungovať. Vtedy všetky tri krajiny pociťovali, že majú nárok na skorý vstup do Európskej únie. Podpísanie deklarácie o spolupráci na Visegrádskom hrade (mimochodom priamo oproti Nagymarosu) bolo prejavom vôle spojiť sily a tak kráčať k vytúženému cieľu ešte rýchlejšie. Lenže vysvitlo, že sme neustále „na päť rokov vzdialení“ od únie a vzniklo podozrenie, že Brusel kvituje túto skupinu preto, aby držal naše krajiny do neviem kedy v akejsi „predizbe“. Žiadosť o plnoprávne členstvo v únii sme podali ešte spoločne, aj sme sa snažili permanentne koordinovať naše politiky, dokonca sme založili aj CEFT-u. Ako však plynul čas, tento súlad sa naštrbil, nie dlho po rozpade Československa odpadávali aj pravidelné summity, Slovensko bolo isté obdobie dokonca párijcom, po roku 1998 sú však stretnutia najvyšších predstaviteľov pravidelné. Hoci z času na čas boli aj pauzy. Napríklad, keď pre vyhlásenia premiéra Orbána o Benešových dekrétoch Zeman a Dzurinda neprišli v roku 2002 do Keszthelyu. Nakoniec sa pôvodný spoločný cieľ splnil: sme v Európskej únii, aj v NATO a tak dostáva Visegrád aj iné dimenzie, keď sa do neho stále častejšie zapája aj Slovinsko, Rakúsko, pozývané býva Chorvátsko a Ukrajina. Záujmy členov V-4, najmä ekonomické, sa často rôznia, čoho najplastickejším príkladom môže byť rozličný termín plánovaného zavedenia eura. Dnes sa núkajú možnosti v iných oblastiach: v kultúre a mládežníckych programoch, čo by azda mohlo konečne prispieť k toľko spomínanej stredoeurópskej identity. Alebo nie. No podpora Balkánu či Ukrajiny predstavuje taký smer, ktorým sa toto „dobré číslo - štvorka“ môže uberať aj v rámci Európskej únie.

Občania SR s trvalým pobytom v zahraničí budú môcť prvý raz voliť „z domu“

14. februára 2006

Po prvýkrát v histórii Slovenska sa budú môcť na voľbách do parlamentu zúčastniť aj občania s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí majú slovenské štátne občianstvo. Posledný termín na zápis do voličského zoznamu je 28. apríl 2006 - teda 50 dní pred konaním volieb. Osobitný zoznam takýchto voličov vedie Mestská časť Bratislava- Petržalka. Zapíše sa doň iba ten volič, ktorý k žiadosti priloží čestné vyhlásenie v slovenčine, že na Slovensku nemá trvalý pobyt. Rovnako musí predložiť aj fotokópiu platného cestovného dokladu SR, alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve SR. Takíto voliči dostanú najneskôr 35 dní pred voľbami poštou hlasovaciu obálku i lístky, návratnú obálku a poučenie o spôsobe hlasovania. Volič po odhlasovaní v cudzine pošle späť jeden hlasovací lístok v špeciálne označenej obálke Voľba poštou. Do hlasovania sa započítajú hlasy, ktoré prídu na úrad najneskôr 16. júna.

Maďari naznačili, že pri havárii lietadla zlyhal ľudský faktor

14. februára 2006

V spravodajskej relácii maďarskej televízie v sobotu o 23.00 hod. odvysielali simulovaný let slovenského vojenského lietadla An-24 až po kopec Borsó, do ktorého vrazilo. Redaktori oznámili ukončenie analýz údajov z čiernej skrinky maďarskými vyšetrovateľmi. A takisto naznačili, že príčinou nehody nebola technická porucha lietadla. Potvrdzovalo by to domnienky viacerých bývalých i súčasných vojenských pilotov, že k tragédii, ktorej padlo za obeť 42 zo 43 príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR, došlo kvôli zlyhaniu ľudského faktora. „Dáta z čiernej skrinky sú len jedným zo zdrojov, na ktoré prihliada pri vyšetrovaní,” povedal nám včera na margo týchto správ hovorca OS SR Milan Vanga. Potvrdil, že Maďari už skončili svoju časť vyšetrovania a analýzu údajov z čiernej skrinky odovzdali našej strane. „Teraz budú na nich pracovať členovia slovenskej vyšetrovacej komisie. Získané informácie musíme porovnať s výsledkami analýz trosiek lietadla, tiež biochemických, ktoré robili lekári. V súčasnosti ešte nemôžeme potvrdiť, že čierna skrinka vylúčila technickú závadu. Maďari urobili iba čiastočnú analýzu, lebo nemali k dispozícii napríklad trosky lietadla a iné veci. Komplexnú záverečnú správu teda bude môcť vypracovať len naša strana,” uviedol M. Vanga. Zároveň vylúčil, aby sa dovtedy dostala na verejnosť akákoľvek, hoci len čiastková informácia o skutočných príčinách havárie An-24. Ak sa nejaká objaví na verejnosti skôr ako oficiálna záverečná správa, pôjde vraj iba o špekuláciu. „Opakujem, že napriek niektorým indíciám zatiaľ nemôžeme vyvrátiť či potvrdiť zlyhanie ľudského faktora, ale ani technickú poruchu lietadla,” zdôraznil hovorca.

MOL a OTP - Výrazné zisky

14. februára 2006 - SRo (GMP)

V Maďarsku dnes ráno zverejnili hospodárske výsledky najväčších spoločností za minulý rok. Tie, ktoré majú záujmy aj na Slovensku, najmä MOL a OTP, dosiahli výrazné zisky. Banková skupina OTP dosiahla roku 2005 konsolidovaný zisk, po zdanení takmer vo výške 160 miliárd forintov, čo je zhruba 28 miliárd korún. Tento výsledok prevyšuje aj očakávania samotnej banky i analytikov. Z dcérskych bánk dosiahla najlepšie výsledky bulharská DSK banka, svoje zisky oproti predchádzajúcemu roku zvýšila takmer o 40 %. OTP Banka Slovensko má za vlaňajší rok čistý zisk 1,4 miliárd forintov, čo je vyše 200 miliónov korún - tu je nárast takmer štvornásobný. Skupine MOL sa celkovo podarilo zvýšiť profit o 16 % - zisk za minulý rok predstavuje takmer 250 miliárd forintov, asi 40 miliárd korún. Výrazne sa na tom podieľalo priaznivé vonkajšie prostredie, najmä to, že ropné polia MOLu v Rusku dosiahli vlani maximum svojho výkonu, k čomu prispeli aj vysoké ceny ropy. Výsledky MOLu vzrástli v Maďarsku o 10, v zahraničí o 40 %. Kúpou dcérskej spoločnosti Shell v Rumunsku pokračovala vlani expanzia na východ. Danubius informuje o skromnejších výsledkoch, no nejde o bankovú či ropnú, lež o hotelovú spoločnosť. Jej zisk presahuje miliardu forintov, čo je však o 26 % menej, než v roku 2004. Na príjmoch sa podieľajú jednotlivé časti spoločnosti Danubiusu takto: maďarské - takmer sedemdesiat, slovenské - 15, české - 13 %, rumunské vyše 2 %.

Magyar Telekom v minulom roku zdvojnásobil zisk.

14. februára 2006

Maďarská telekomunikačná spoločnosť Magyar Telekom, majoritným vlastníkom ktorej je Deutsche Telekom, zdvojnásobila v minulom roku zisk. Z dnes zverejnenej výročnej správy vyplýva, že čistý zisk je s 90,4 miliardy HUF, v prepočte 13,5 miliardy SKK, o 108,8 % vyšší ako v roku 2004. Vedenie spoločnosti pripisuje tento výsledok konsolidácii dcérskej spoločnosti Magyar Telekom v Čiernej Hore. Navyše sa podarilo znížiť mzdové náklady vďaka redukcii počtu pracovných miest o 13,2 %. Firma má 11 919 zamestnancov.

Gyurcsány pred voľbami tancuje a píše denník

15. februára 2006

Maďarský premiér ukazuje voličom ľudskú tvár. Tancuje ako Hugh Grant, predvádza deti i nového psíka, smúti, že manželke bude môcť odovzdať tulipány a strieborný prsteň k Valentínovi až neskoro večer a nerobí tajnosti ani z toho, že v nedeľu mal na raňajky tlačenku s kalíštekom slivovice a po obede si hodinu a pol zdriemol. Banality? Možno. Ale Ferenc Gyurcsány vie, čo robí. Necelé dva mesiace pred parlamentnými voľbami si založil blog, a jeho internetový denníček má úspech. „Nebudem zapierať, že ten záujem ma prekvapil. Denne mám štyri- až päťtisíc návštev.” chváli sa Gyurcsány v blogu (http://blog.amoba.hu). Svoje denné dojmy zverejňuje už od začiatku februára, ale až tento týždeň sa stali skutočným hitom. O reklamu sa postaral krátky videoklip, na ktorom Gyurcsány tancuje v svojej pracovni (http://batiz.fw.hu/2.wmv). Ide o parafrázu scény z filmu Láska nebeská. Hugh Grant, ktorý hrá britského premiéra, sa v nej na venovanú skladbu vlní a krúti ako tancujúci derviš. Videoklip s tancujúcim Gyurcsányom v diskusii na premiérovom blogu zverejnil jeho hovorca András Batiz. Ako tvrdí pre denník Magyar Hírlap, nešlo o vykalkulovaný ťah, ale spontánnu reakciu na jedného diskutujúceho, ktorý spomenul film Láska nebeská a vyjadril želanie poslať skladbu aj Gyurcsányovi. Premiér neskôr vo svojom blogu vysvetlil, že rozšantenú scénu nakrútil ešte v lete pred Batizovou svadbou. Jeho priatelia mu totiž ako svadobný dar pripravili jeho obľúbený film, v ktorom niektoré pôvodné scény nahradili dokrútkakmi s príbuznými a známymi ženícha. „Neskôr sa ma András opýtal, či mi bude prekážať, ak sa toto bláznovstvo rozšíri. Povedal som, že nie,” píše Gyurcsány. Priznáva ďalej, že ho veľmi zaujímali reakcie. A z nich usúdil, že ho ľudia nepoznajú takého, akým v skutočnosti je - človekom z mäsa a kostí. „Ak ľudí prekvapuje, že predseda vlády je takmer taký istý ako oni, potom to znamená, že o politikoch majú veľmi skreslený obraz...Aj my sa ráno zobúdzame ospalí, tiež kontrolujeme deti, či si všetko zabalili do školy.” Podľa politológa Ferenca Kumina Gyurcsány pomocou nových médií útočí na srdcia voličov. „Jeho súper, vodca Fideszu Viktor Orbán, má taký chlapčenský pohľad, ktorým môže lámať srdcia. Pomocou nemotorného tanca, ktorým si robí žarty sám zo seba, môže podobný obraz vzniknúť aj o premiérovi, najmä medzi ženami - voličkami,” povedal Kumin pre denník Magyar Hírlap.

Už fičí plagátová predvolebná kampaň

„Zaručiť večný život, pivo zdarma pre každého a zrušiť všetky dane...“

11. februára 2006 - SRo (GMP)

Plagátová vojna je bežnou súčasťou predvolebnej kampane aj v Maďarsku. Občania MR pristúpia k volebným urnám 9. a 23. apríla. Chudák volič by ešte teda mal dosť času, aby preštudoval volebné programy politických strán. Je však jasné, že s tým nerátajú ani samotné politické strany, ktoré volia jednoduchšie presvedčovacie metódy. Napríklad plagáty, ktoré sprostredkujú zhutnený odkaz, a ľudia na ne narážajú na každom kroku. Nuž, zdá sa, že sa celkom nevytratil ani vtip, no smiať sa dokáže zrejme iba nestranný pozorovateľ (ako napríklad ja). „Hrdinské“ časy z deväťdesiateho roku sú, samozrejme, dávno preč. Predsa som si na ne spomenul, pretože pred prvými slobodnými voľbami sa tu rozvinula neskutočná plagátová vojna. V pamäti mi utkvel najmä jeden, pod hlavičkou neskoršieho víťaza volieb, Maďarského demokratického fóra (MDF). Text v ruštine „tavariši - kanec“ bol napísaný na tučnom zátylku ruského dôstojníka. Samozrejme, to malo znamenať, že koniec totalitnému systému pod ruskou taktovkou, v pozadí s vtedy ešte celkom nejasnou túžbou po odchode sovietskych vojsk, no našli sa aj takí, ktorí v plagáte videli výzvu streliť Rusov do hlavy. Hm, bola to dosť silná káva! Takéto veľavravné plagáty s viacerými významovými rovinami sa odvtedy neobjavili. Aj teraz sú odkazy politických strán na verejných priestranstvách zväčša jednoznačné a zjednodušujúce. Musím povedať, že opozícia sa prebudila skôr. „Maďarská vyžla“ je druh poľovníckeho psa, a presne takto sa nazývala „tlačovina“, ktorá pomerne primitívnym spôsobom a klamlivými údajmi zhadzovala súčasnú koalíciu a najmä jej lídrov. Kým sa však dostala do domácností, rozvinula sa na uliciach intenzívna reklamná kampaň, a tak sa na vás na každom kroku pozerali premiér a minister hospodárstva ako ľudia-miliardári, ktorým nič nie je drahé. Táto „vyžla“ bola natoľko trápna, že sa od nej snažila dištancovať aj najväčšia opozičná strana - Fidesz. Začala „serióznejšiu“ plagátovú kampaň pod heslom „Žijeme horšie, než pred štyrmi rokmi“. Tento text sa objavuje pod podobizňami ľudí rôzneho veku a pohlavia - ich spoločným menovateľom je, že sa tvária strašne utrápene, tragicky, ako keby sa práve rozhodovali, či majú skoncovať so svojím životom. Niekto však vypátral, že mladý muž z jedného plagátu, ktorý by teda mal žiť oveľa horšie, ako pred štyrmi rokmi, je obyčajný model, vybraný z ponuky modelingovej agentúry. Vládni socialisti však stavajú na svojom premiérovi. Ferenc Gyurcsány sa objavuje na plagátoch v spoločnosti rôznych ľudí, zakaždým niečo vypichuje, napríklad to, že „Zvýšili sme dôchodky“, alebo „Znížili sme nezamestnanosť“. A na konci je vždy akoby pointa obľúbený zvrat predsedu vlády: „Urobili sme to!“. Človeku sa môže stať, že keď cestuje autobusom, na jednej zastávke ho presviedčajú o strašnom, na druhej zasa o fantasticky dobrom živote. Zrejme na túto čierno-bielu kampaň chce reagovať menšia opozičná strana (MDF), ktorá prejavila nečakaný cit pre humor. Na jeho plagátoch sú totiž dva cumlíky - červený a oranžový - na znak toho, že dvaja veľkí rivali považujú voliča za dojča, ktoré všetko „scucá“. Menšia koaličná liberálna strana (Zväz slobodných demokratov - SZDSZ) zasa postavila do centra svojej plagátovej kampane predškoláčika Pištu Kovácsa. Celé budovy sú zahalené mamutím obrazom huncútsky sa usmievajúceho Pištiku, ktorý vyjadruje svoje jednoduché, detské túžby a vyzýva každého, aby bol jeho kamarátom. Skutočný humor a recesia však prichádzajú z mimopolitickej sféry, hoci nie je vylúčené, že v niektorých budúcich voľbách bude kandidovať aj Strana dvojchvostého psa. Jej plagáty zaplavili najprv Segedín, ale sa už šíria po celej krajine. Milý psík s dvoma chvostmi na nich žiada práva aj pre rastliny, vyhlasuje, že nebude kradnúť, no nešetrí ani sľubmi. Základnými bodmi programu tejto strany sú totiž: zaručiť večný život, pivo zdarma pre každého a zrušiť všetky dane... Ja predpovedám tomuto dvojchvostému psíkovi závratnú kariéru. Aj preto, lebo na jednom plagáte je pod ním text: „On sa ťa bojí viac, ako ty jeho“.

Ostrý tón na poslednom zasadaní parlamentu

„Politici rozum strácajú - voliči rozum získavajú...“

13. februára 2006 - SRo (GMP)

Ostrý tón charakterizoval posledné zasadanie maďarského parlamentu v tomto volebnom cykle. Premiér Ferenc Gyurcsány varoval voličov, aby hlasovali na súčasnú opozíciu, predstaviteľ Fideszu ho zasa obvinil z toho, že sa k moci dostal pomocou puču. Na úvod posledného zasadania parlamentu 13. februára v rámci politickej debaty predseda vlády v britkom štýle kritizoval opozíciu, ktorá chce - podľa neho - ponechať všetko nezmenené, hoci sa skrýva za heslo zmien. F. Gyurcsány vymenoval aj úspechy svojej vlády, no viac sa venoval opozičnému súperovi a pripomenul okrem iného to, že keď bol pri moci Fidesz, neštítil sa spojiť s radikálom Istvánom Csurkom, iba seba a svojich prívržencov stotožňoval s maďarskou vlasťou a teraz hucká aj proti cudzincom, navyše jeho kampaň šíri depresiu. Opozícia upozornila premiéra, že nie je na predvolebnom mítingu, ale v parlamente, a vôbec: táto vláda takmer v ničom nesplnila svoje sľuby spred štyroch rokov. Toto čierno-biele videnie dvoch veľkých rivalov odsúdili dve menšie parlamentné strany, predseda koaličných liberálov (SZDSZ) Gábor Kuncze dokonca vyhlásil: „Človeku nezostáva nič iné, než nádej, že tak, ako v priebehu kampane politici rozum strácajú, voliči rozum získavajú, a podľa toho budú hlasovať 9. apríla.“

Pravica v strednej Európe sa otáča čoraz viac doľava

13. februára 2006 - Sme (Peter Morvay)

Ešte vlani sa hovorilo o vytvorení akéhosi pravicového Visegrádu. V tomto spolku proreformných strán pôsobil až donedávna čudne len maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého strana Fidesz hlása skôr ľavicový populistický program. Dnes to vyzerá tak, že Orbánovu taktiku preberajú ďalšie pravicové strany v strednej Európe. Výnimkou je len slovenská SDKÚ. Vedúcou silou poľskej pravice sa vo vlaňajších parlamentných voľbách stala namiesto liberálnej Občianskej platformy strana Právo a spravodlivosť (PIS), ktorá je v ekonomických otázkach podobne ako Fidesz dosť ľavicová. Posun vľavo sa prejavil aj v českej ODS, ešte v novembri na zjazde presadzovala 15-percentnú rovnú daň aj DPH. Jedným z najdôležitejších zahraničných hostí tam bol vedľa Mikuláša Dzurindu predseda poľského Sejmu Marek Jurek z PIS. V čase, keď delegáti ODS búrlivo tlieskali Jurekovmu prejavu, premietali v inej sále predvolebný klip PIS namierený proti návrhu rovnej dane, ktorá vraj vyhovuje iba bohatým. Sugestívny klip, ako z chladničiek priemernej poľskej rodiny miznú potraviny a z detskej izby hračky, však na zjazde ODS premietali ako odstrašujúci príklad, lebo obsahoval rovnaké argumenty, aké používali vládnuci českí sociálni demokrati. Pod tlakom českej ľavice ODS mení svoj názor. Tieňový minister financií ODS Vlastimil Tlustý minulý týždeň úplne spochybnil rovnú daň a navrhol znížiť DPH pri potravinách na nulu. „Na Slovensku je veľa pozitívnych prípadov, ale aj rad vecí, ktoré budeme chcieť robiť inak, lebo sa veľmi nepodarili. Napríklad daň z pridanej hodnoty,” povedal SME šéf volebného štábu ODS Jiří Šneberger, podľa ktorého uvažuje ODS o dvoch sadzbách. Minister financií Bohuslav Sobotka z vládnej ČSSD nazval Tlustého nápad predvolebným populizmom, ktorý by zvýšil deficit rozpočtu o 20 miliárd korún. Tlustého označil za „nezodpovedného daňového Mičurina” s odkazom na sovietskeho šľachtiteľa, ktorý sa tiež snažil krížiť vzájomne nezlučiteľné druhy.

Európsky dialóg mládeže o životnom prostredí

13. februára 2006

Na európskom projekte o životnom prostredí Nemeckej spolkovej nadácie pre životné prostredie (DBU) a Inštitútu IZOP spolupracujú denníky Népszabadság (Maďarsko), Delo (Slovinsko), SME (Slovensko), Süddeutsche Zeitung a Sächsische Zeitung (Nemecko). V máji 2004 pristúpilo osem stredo- a východoeurópskych štátov do Európskej únie. Tento projekt sa usiluje o to, aby vznikli bilaterálne partnerstvá medzi strednými školami z Nemecka a z nových štátov EÚ, a aby sa rozvinul interkultúrny komunikačný a učebný proces o témach životného prostredia. V pilotnej fáze sa navzájom navštívili žiaci z vybraných škôl, a ako „praví” žurnalisti pracovali na témach životného prostredia a referovali o nich v zúčastnených denníkoch. Počas týždňa návštevy žili žiaci v rodinách jednotlivých hostiteľských partnerských žiakov, snažili sa ďalej rozvíjať mediálne schopnosti a čítanie, v rámci základného mediálno-pedagogického kurzu mali spoznať médium „denník” a mali sa naučiť kriticky používať noviny, ako aj rozšíriť svoje vedomosti o „novej” Európe. Počas týždňovej návštevy obidve projektové triedy spoločne rešeršovali témy dotýkajúce sa priamo alebo širšie životného prostredia v regióne hostiteľskej školy.

Proti povrchovej ťažbe zlata kyanidom v Kremnici

13. februára 2006

Maďarské mimovládne organizácie vyzývajú slovenského ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa, aby nepodporil projekt povrchovej ťažby zlata v Kremnici pomocou kyanidu. List, ktorý mu zaslali, podporilo 70 mimovládnych organizácií. V liste maďarské mimovládne organizácie upozorňujú na ekologickú katastrofu, ku ktorej došlo pri ťažbe s použitím kyanidu v rumunskom Baia Mare. Kremnica je od maďarských hraníc vzdialená približne rovnako ako rumunská lokalita. V januári 2000 tam po pretrhnutí hrádze odkalísk s vysokou koncentráciou kyanidu došlo k obrovskému znečisteniu rieky Tisy a časti Dunaja. Prípadná havária v Kremnici by prostredníctvom toku Hrona a Dunaja viedla tiež k cezhraničnému znečisteniu kyanidmi s ďalekosiahlymi škodami, upozorňujú mimovládne organizácie L. Miklósa Vážnym zásahom do prostredia v Kremnici a okolí by bola už samotná ťažba. Maďarské mimovládne organizácie preto podporujú úsilie obyvateľov Kremnice, ktorí povrchovú ťažbu odmietajú pre dôsledky na životné prostredie, pamiatky a hospodárstvo v meste a okolí. Zároveň žiadajú, aby boli posúdené aj cezhraničné vplyvy projektu ťažby a spracovania zlata na životné prostredie podľa dohovoru z fínskeho mesta Espoo o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice. Obnovenie povrchovej ťažby zlata odmietlo aj Mestské zastupiteľstvo v Kremnici. Stotožnilo sa tak s obavami občanov a environmentálnych organizácií, z hroziacich negatívnych dopadov ťažby. Poslanci tiež požiadali predsedu vlády a ministra životného prostredia, aby iniciovali vypracovanie legislatívnej úpravy, ktorá by zakázala používanie metódy kyanizácie pri získavaní zlata a striebra z rudy. K podobnému zákazu pristúpila už v roku 2000 Česká republika.

Magyar Nemzet: Slovenským politickým stranám odľahlo

13. februára 2006

Päťdesiat hodín trvala doteraz najdlhšia vnútropolitická kríza v histórii Slovenska. Konštatuje to v súvislosti s vystúpením KDH z vlády denník Magyar Nemzet. Rozhodnutie KDH bolo prekvapujúce, analytici sa domnievajú, že zmluva o výhrade vo svedomí nebola dostatočným dôvodom na destabilizáciu krajiny. Je zaujímavé, že doteraz ani koaličné strany, ani žiadna opozičná nezisťovali skutočné príčiny odchodu KDH z koalície. Možno preto, lebo všetky politické subjekty - na Slovensku to nie je zvláštnosťou - sa tešia na predčasné voľby. Preferencie strán sú natoľko stabilné, že skrátenie volebného obdobia vlastne neškodí nikomu. Skončia sa aspoň špekulácie, ako napríklad o tom, za akú cenu dovládne v menšinovej vláde Mikuláš Dzurinda, či boli zákulisné rokovania medzi premiérom a Mečiarom, alebo medzi predstaviteľmi SMERu a KDH o neskoršej spolupráci, a to nikomu neprospievalo, uzatvára Magyar Nemzet.

Stredoeurópski voliči nechcú voliť

13. februára 2006

Náladu voličov v troch krajinách strednej Európy, v Maďarsku, ČR a na Slovensku, si v tzv. supervolebnom roku všíma nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Podľa denníka sa len zriedkakedy stáva, že vo voľbách nie je za najdôležitejší výsledok považovaný počet hlasov pre jednotlivé strany, ale samotná účasť. Najnovšie to bol prípad na Slovensku, kde sa na minuloročných komunálnych voľbách zúčastnilo len 11 percent oprávnených voličov, pričom v jednom volebnom okrsku prišlo k urnám len 7,1 percenta voličov. Süddeutsche Zeitung v dnešnom vydaní ďalej pripomína, že ide o negatívny rekord a deprimujúci príklad pre mladé demokracie strednej a východnej Európy. Štyri desaťročia nemali ľudia žijúci v komunizme slobodné voľby a teraz, po 16 rokoch skúseností s nimi, zahodia tento najcennejší výdobytok demokracie. Čo sa vlastne stalo?, pýta sa nemecký denník. A čo sa dá očakávať od aprílových volieb v Maďarsku a júnových v ČR a na Slovensku? Tieto nové krajiny Európskej únie sú podobne ako Poľsko, ktoré má voľby už za sebou, ešte stále v procese transformácie. Tá však v každej krajine prebieha inak. Podľa prieskumov verejnej mienky vládne u Slovákov, Čechov a Maďarov istý druh frustrácie z toho, čo sa dnes všeobecne považuje za výsledok nežnej revolúcie z roku 1989. Isteže sa obyvatelia týchto krajín tešia z mnohých slobôd, cestovania, konzumu, modernizácie a rozkvetu. Ako však nedávno povedal bývalý československý a český prezident Václav Havel, tento jav má aj svoje tmavé stránky. Nevznikla ešte žiadna demokratická elita, tieto krajiny pociťujú nedostatok kvalitne vzdelaných a primerane zaplatených zamestnancov. Naopak sa vytvorili mafiánske štruktúry, ktoré profitovali a profitujú z radikálnej privatizácie štátnych podnikov. Organizovaný zločin, korupcia, k tomu pomalá, miestami až neželaná justícia, to je snáď najväčšia hrozba pre slobodné spoločnosti strednej a východnej Európy, píše nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Spomienka na 13. február 1945

13. februára 2006 - SRo (GMP)

V Budapešti si počas celého víkendu pripomínali a aj dnes ešte budú pripomínať 13. február 1945. My by sme hovorili o oslobodení maďarského hlavného mesta, no u našich južných susedov to nie je až také jednoznačné. Azda najneutrálnejšie konštatovanie je, že sa skončilo obliehanie Budapešti. Okrúhle, 60. výročie bolo vlani, no o téme ukončenia druhej svetovej vojny v Budapešti sa hovorí viac teraz. Súvisí to s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, z čoho vyplýva, že oná udalosť pred šesťdesiatjeden rokmi je vhodná aj na prezentovanie rozdielov medzi politickými stranami. Čo sa vlastne udialo 13. februára 1945? Sovietske vojská definitívne vyhnali Nemcov, avšak dá sa povedať spoločne zlikvidovali celú Budapešť. Nemecké vojská ešte predtým, ako by boli odišli, vyhodili do vzduchu všetky mosty. Na hradnom kopci sa držali až do konca, keď bolo všetko beznádejné, prelomili sovietsku obruč a odtiahli na západ. Sovieti však už totálne rozstrieľali celú hradnú štvrť, kde zostali nepoškodené iba štyri domy. Vôbec: v Budapešti boli vojnové škody dva razy väčšie, než v ostatných častiach krajiny. Starí Budapešťania hovorievajú o skončení obliehania, ktoré bolo naozaj kruté, veď záverečné mesiace vojny prežilo celé mesto v úkrytoch. Takže bol by vhodnejší výraz „oslobodenie“ - aj sa používa, no vzhľadom na následnú sovietsku okupáciu akosi rozpačito.m Túto dilemu vyjadrili napríklad na včerajšom zhromaždení koaličnej liberálnej strany, Zväzu slobodných demokratov. Na spomienke pri soche Raoula Wallenberga na brehu Dunaja odzneli aj tieto vety: „Pre Budapešťanov sa skončilo obliehanie a celá vojna. Čo sa však stalo 13. februára 1945, to nemožno nazvať jednoznačne oslobodením. Časovo sa tento dátum zhoduje s ukončením vlády nacistov a ich prívržencov, i so začiatkom novej okupácie a ďalšieho zlého režimu. Predsa: tento deň si každý čestný človek môže s čistým svedomím pripomenúť okamih oslobodenia, ktorý uzavrel vojnové, nacistické a nyilasovské obdobie“. Liberáli poukázali aj na to, že Kresťanskodemokratická ľudová strana, ktorá je na spoločnej listine s opozičným Fideszom, robí spomienkovú akciu pri novom budínskom pamätníku takzvaného Turula. Tento bájny vták zo staromaďarských legiend bol symbolom aj krajne pravicových, revizionistických síl v Maďarsku v medzivojnovom období, čiže dnešná pravica inklinuje k nej - argumentujú liberáli, ktorí vyzývali Fidesz, aby sa dištancoval od svojho volebného spojenca. Fidesz to neurobil, namiesto toho zorganizoval svoju spomienku, na tom istom mieste, ako liberáli, len v inom čase. Ku koloritu Budapešti patrila celé roky po zmene politického systému spomienka extrémne pravicových síl. Ich spolok s názvom Krv a česť si uctievala tento deň pamiatku nemeckých vojakov, ktorí padli pri obliehaní Budapešti a „hrdinsky“ prelomili sovietsku obrannú líniu. Netreba hádam okolkovať: boli to vždy typicky neonacistické akcie, ktoré vyvolávali pozornosť celej európskej verejnosti. Spolok Krv a česť najvyšší súd nedávno rozpustil, no stovky mladých ľudí v čiernom oblečení, zväčša s vyholenými hlavami a v bagančiach sa aj teraz zišli - v sobotu, na námestí Hrdinov. Treba povedať, že pochodovali disciplinovane, a hoci si zanadávali na súčasnú socialisticko-liberálnu vládu, alebo aj na bývalého prezidenta Árpáda Göncza, neposkytli dôvod na zásah policajnej jednotky, ktorá tam bola v hojnom počte. Dnes budú po Budapešti ďalšie akcie pod taktovkou vládnej socialistickej strany, ktorá ich ohlásila jednoznačne ako spomienku na oslobodenie.

Čierna skrinka An-24 poruchu neukázala

13. februára 2006

Vyšetrovanie tragickej havárie armádneho lietadla An-24, pri ktorej zahynulo 42 vojakov, je krátko pred skončením. Doterajšie zistenia neukázali, že by malo lietadlo, ktoré sa zrútilo len pár minút pred plánovaným pristátím v Košiciach, technickú poruchu. Problémy neodhalila ani čierna skrinka či analýza trosiek. V záveroch, čo spôsobilo doteraz najväčšiu armádnu leteckú katastrofu, sú vyšetrovatelia zatiaľ opatrní. Podľa informácií z prostredia ozbrojených síl je jedna z najpravdepodobnejších verzií práve zlyhanie ľudského faktora. Myslia si to aj viacerí bývalí piloti. „Ak sa orientovali podľa Košíc, ktoré mali na dohľad, je možné, že si neuvedomovali svoju polohu a neosvetlený kopec,” uviedol nedávno bývalý štátny tajomník rezortu a vojenský pilot Jozef Pivarči. „Stále 50 na 50. Nepripustím ani jednu alternatívu, aby prevážila, lebo nemám dôkazy. Nie je nič potvrdené,” reagoval v piatok hlavný vojenský prokurátor Mikuláš Gardecký. Armáda sa však už tento týždeň chystá opäť povoliť lety na všetkých strojoch vrátane antonovov. „Vyšetrovatelia nedošli k tomu, že by nehoda mala priamy súvis s poruchou lietadla tohto typu,” vysvetlil hovorca ozbrojených síl Milan Vanga. Ako dodal, všetci piloti absolvovali rozbor, ktorý by mal minimalizovať riziká prípadných ďalších nehôd. „Vzišiel návrh opatrení, ktoré sa v najbližších dňoch splnia,” povedal Vanga. Malo by ísť napríklad aj o preškolenie v oblasti bezpečnostných postupov. Vojenská prokuratúra by podľa Gardeckého mohla celú vec uzavrieť v krátkom čase. „My by sme už mohli tvrdiť, že o chvíľu vec uzavrieme, musíme však čakať na závery expertných komisií. Pokiaľ nebudú hmatateľnejšie závery, ktoré by nás výrazne posunuli dopredu, nebudem už nič hovoriť,” vyhlásil prokurátor. Podľa Vangu ešte stále nie sú preskúmané všetky časti vraku ani porovnané so záznamami komunikácie s vežou a z čiernej skrinky. Stále nikto nedokáže odpovedať na otázku, prečo lietadlo kleslo tak nízko. Objasnil by to záznam komunikácie medzi pilotmi na palube, čo však piloti hovorili, sa už nezistí. Zariadenie, ktoré by zaznamenalo rozhovor posádky, totiž armáda v rámci modernizácie antonovov nenamontovala. Lietadlu rovnako chýbal aj prístroj, ktorý varuje pred bezprostrednou blízkosťou zeme, čo by podľa viacerých expertov mohlo zrážke zabrániť. Maďarská komisia, ktorá haváriu vyšetrovala súčasne so slovenskou, už svoje pôsobenie skončila. V týchto dňoch odstupujú spis vojenským prokurátorom. „Nie je žiaduce, aby robili dve strany popri sebe,” vysvetlil Gardecký. Slovenskí vyšetrovatelia dvakrát vypočuli jediného vojaka, ktorý katastrofu prežil, Martina Farkaša. Ten si však na nehodu nepamätal, niekoľko dní po nej vedel opísať len čo sa dialo po páde. Hoci lekári predpokladali, že si časom môže spomenúť na viac, zatiaľ tretíkrát nevypovedal. „Nekontaktovali sme ho, ani on nás,” povedal Gardecký. Ako ďalej uviedol, za haváriu zrejme nebude stíhaný nikto z pozemného personálu. „Asi ťažko. To by musel byť veľký obrat vo vyšetrovaní,” uviedol. Vojenské dopravné lietadlo An-24 sa zrútilo 19. januára, keď viezlo domov vojakov, ktorí skončili pôsobenie v misii v Kosove. Piloti pred pristátím prešli na vlastnú navigáciu, čo znamená, že neboli navádzaní podľa prístrojov. Nehlásili žiadne problémy a klesali na pristátie. Vzápätí zmizli z radarov, keď narazili na jeden z posledných kopcov v Maďarsku pred slovenskými hranicami. Na palube lietadla bolo 43 ľudí: 28 vojakov, ktorí boli v misii KFOR, osem členov posádky a sedem pracovníkov Generálneho štábu či ministerstva obrany, ktorí robili dohľad nad striedaním jednotky. Medzi 42 obeťami boli tri ženy, veliteľ slovenského kontingentu v Kosove, generálny vikár ozbrojených síl či zástupca veliteľa Centra riadenia operácií.

Tisíce občanov SR pracujú v Ostrihome a Dorogu

13. februára 2006 - Sme

Cez hraničný priechod Štúrovo prechádza denne do Maďarska za prácou 2 700 ľudí. Dve tretiny pracujú v Ostrihome a tretina v Dorogu. Zamestnaní sú vo fabrikách, v službách či v zdravotníctve. Migrácia sa prejavila aj na trhu práce v okrese Nové Zámky, kde je dnes najpriaznivejšia situácia za posledných desať rokov. „Miera nezamestnanosti je ku koncu decembra vyše 12 percent, čo je porovnateľné s rokom 1991. Najvyššia bola v decembri 2001, až 25-percentná. Pokles nezamestnanosti ovplyvňuje aj prílev malých investorov, a tiež podpora tvorby pracovných miest cez nástroje aktívnej politiky na trhu práce,” povedala riaditeľka odboru služieb zamestnanosti novozámockého úradu práce Marta Ladzianska. V oblasti Štúrova dnes chýbajú na pracovnom trhu zdravotné sestry. Na pracovnú migráciu zareagovala zdravotná poisťovňa Sideria. Jej generálny riaditeľ Igor Dorčák povedal, že uzatvorila zmluvu s Nemocnicou Vaszary Kolos Ezstergom v Ostrihome, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť aj pre jej poistencov. Pracovný pohyb z Maďarska na Slovensko je minimálny. V okrese podľa informačných kariet, ktoré musí zamestnávateľ posielať úradu práce, pracujú traja maďarskí občania - tlačiar, učiteľ v umeleckej škole a vedúci autobusovej dopravy.

Po zatvorení závodu v Maďarsku presunie Henkel výrobu pracích práškov do Rakúska

10. februára 2006

Nemecký výrobca spotrebného tovaru Henkel zatvorí v nasledujúcich mesiacoch svoj závod v maďarskom Szolnoku. Výroba pracích práškov sa tak presunie z Maďarska do Rakúska. Nadnárodný koncern zdôvodnil toto opatrenie potrebnými zmenami v štruktúre, ako aj zvýšením efektívnosti a výnosnosti koncernu. Henkel dúfa, že vďaka aktuálnej reštrukturalizácii, pri ktorej celosvetovo prepustil 3 000 zamestnancov, ušetrí do roku 2007 približne 125 miliónov EUR, čo je v prepočte asi 4,7 miliardy SKK. Zatvorenie závodu v Szolnoku postihne 124 zamestnancov. Podľa názoru manažmentu sú kapacity v tomto závode nedostačujúce, čoho výsledkom je nerentabilná produkcia. Reštrukturalizácia sa nedotkne ostatných maďarských závodoch v mestách Vác, Barč a Körösladany. V Szolnoku sa vyrábali pracie prostriedky značiek Tomi, Biopon a Persil. Časť produkcie určenej na export majú po maďarskom závode prevziať dcérske spoločnosti Henkelu v Poľsku a Srbsku. Zamestnancom závodu v Szolnoku ponúknu novú prácu v závode v meste Körösladany. Reštrukturalizácia by sa mala ukončiť v júli tohto roka. Podľa maďarského denníka Nepszabadsag potom plánuje Henkel svoj závod predať. Maďarská dcéra Henkel Hungaria GmbH, ktorá v minulom roku hospodárila s obratom asi 70 miliárd HUF, v prepočte 10,5 miliardy SKK, ponúkla doteraz v krajine minimálne 1 100 pracovných miest.

Ministerský úradník sa voči školám správal ako obchodník

11. februára 2006 - Sme

Niektoré maďarské školy dostali vlani v septembri list, údajne z ministerstva školstva, aby si zakúpili etnickú mapu. Na konci odporúčania bolo meno úradníka ministerstva Lászlóa Szabóa, riaditeľa odboru vzdelávania menšín. Jeho nadriadeným bol vtedajší štátny tajomník a v súčasnosti minister školstva László Szigeti (SMK), ktorý dnes tvrdí, že o listoch nevedel, ale bude „sa vzniknutou situáciou zaoberať”. Listy v skutočnosti posielalo do škôl vydavateľstvo Lilium Aurum, zamerané na maďarskú menšinu. Jeho manažérka Katarína Lelkesová povedala, že vydávajú odborné publikácie a potrebujú posudky odborníkov, „preto sme Lászlóa Szabóa požiadali o posudok”. Ten priložili k propagačnému materiálu o mape a rozposlali školám. Posudok však má všetky znaky ponukového listu. Obsahuje rozmery mapy, cenu aj upozornenie, že si mapu môžu kúpiť vo vydavateľstve. „My sme to pochopili ako posudok,” bráni sa Lelkesová. Katarína Hamerlová z ministerstva tvrdí, že Szabó adresoval list vydavateľstvu ako súkromná osoba a že list nemal „náležitosti úradnej korešpondencie”, teda že mu chýbala hlavička ministerstva, štátny znak, evidenčné číslo, pečiatka, vlastnoručný podpis. List naozaj nemá úradnú hlavičku, ale je posielaný v mene ministerstva a jeho plný názov je v hornej časti listu v slovenskom i maďarskom jazyku. Špecialista na obchodné právo Peter Kubíček si myslí, že list vzbudzuje dojem úradného dokumentu ministerstva a „je to neférová záležitosť z hľadiska hospodárskej súťaže”. List nemal dátum a namiesto vlastnoručného podpisu je tam len meno úradníka ministerstva Lászlóa Szabóa. „Riaditeľ odboru nám ho takto poslal,” hovorí Lelkesová a podľa nej Szabó vedel, „na aké účely sa použije jeho vyjadrenie.” Ministerstvo tvrdí, že úradník Szabó nebol a nie je s vydavateľstvom Lilium Aurum v žiadnom vzťahu. Majiteľ vydavateľstva Gyula Hodossy ale pre SME potvrdil, že Szabó bol pred príchodom na ministerstvo redaktorom časopisu Katedra, ktorý vydáva práve toto vydavateľstvo. Podľa Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play ide o „zneužitie mena a autority ministerstva”. Zákon o štátnej službe a etický kódex štátneho zamestnanca hovoria, že zamestnanec nemá poskytovať žiadne výhody spojené s jeho postavením v štátnej službe. „Domnievam sa, že ministerstvo by malo celú vec prešetriť a od prípadu sa dištancovať,” hovorí Wienk.

KDH varovalo Szigetiho

11. februára 2006

KDH sa dostalo do sporu s novým ministrom školstva Lászlóom Szigetim, ktorý je vo funkcii len dva dni. Cez svoju hovorkyňu ho obvinili, že sa „uchýlil k praktikám lži”. Stalo sa tak v súvislosti s príspevkom v televízii Markíza, v ktorom Szigeti poprel, že vedel o tom, že rezort školstva zaslal oficiálny list na jednu strednú školu v maďarskom jazyku. KDH upozornilo Szigetiho, že bude jeho kroky vo funkcii ministra pozorne sledovať. SMK to pokladá za súčasť predvolebného boja. „Keď sa táto udalosť stala, bol ministrom pán Fronc,” uviedol podpredseda SMK Gyula Bárdos. Szigetiho sa Pravde nepodarilo zastihnúť. Včera sa KDH pokúsilo o zmier s TV Markíza, ktorú bojkotoval takmer tri roky. Podľa mediálneho analytika Petra Maleca je to trochu neštandardné. „Pôvodné rozhodnutie KDH vzniklo vtedy, keď sa Markíza nesprávala férovo voči tejto politickej strane. To, že má nové vedenie televízie záujem na štandardných vzťahoch, je normálne,” myslí si. Podľa neho toto rokovanie urýchlilo aj štvrtkové odmietnutie predsedu KDH Pavla Hrušovského ísť do relácie Sito. Jeho partnerom mal byť premiér Mikuláš Dzurinda. Televízia napokon reláciu zrušila. Obe strany sa včera dohodli, že KDH sa vráti na obrazovku Markízy.

KDH obvinilo ministra Szigetiho, že sa uchýlil k lži

11. februára 2006

Informáciu o liste do škôl priniesla vo štvrtok TV Markíza, ktorej redaktorka tvrdila, že ministerstvo školstva porušilo zákon o materskom jazyku. Odvolávala sa pritom na list, ktorý poskytol poslanec Dušan Čaplovič (Smer). Ten ho dostal od „nespokojných riaditeľov škôl”, ktorí sa mu sťažovali, že bol porušený jazykový zákon, keďže „úradné listy môžu byť len v slovenskom jazyku”. Nový minister László Szigeti (SMK), ktorý nastúpil po Martinovi Froncovi (KDH), pre televíziu povedal, že o liste nemal „žiadne informácie”. KDH vyhlásilo, že redaktorka televízie „nemala reálne dôkazy o tom, že údajný list ministerstvo škole odoslalo” a že László Szigeti sa uchýlil ku klamstvu, lebo o celej záležitosti vedel. Stačí, ak vyvodí zodpovednosť voči svojmu blízkemu spolupracovníkovi Lászlóovi Szabóovi, tvrdí KDH. X Etnická mapa je napísaná v anglickom, slovenskom a maďarskom jazyku. Vytvorili ju nadácia Fórum - inštitút pre výskum menšín a maďarská nadácia Telekiho Lászlóa. Popisuje zmeny národnostnej štruktúry na Slovensku po roku 1989.

Orbán striktne odmieta úsporné opatrenia

10. februára 2006

O úsporných opatreniach nemožno ani len hovoriť dovtedy, kým štát v záujme vytvorenia pracovných miest neurobí žiadne kroky. Vyhlásil to dnes v rannej relácii Nap kelte maďarskej štátnej televízie predseda FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktor Orbán. Opozičný líder sa domnieva, že reštriktívne opatrenia nie sú kľúčom k riešeniu hospodárskej situácie v Maďarsku, tie vidí vo vytváraní pracovných príležitostí. Expremiér striktne odmieta novší „Bokrosov balík” - najmarkantnejší balík hospodársko-politických opatrení ministra financií Lajosa Bokrosa z roku 1995, ktorým dosiahol výrazné ozdravenie ekonomiky, ale ktorý bol pre obyvateľov Maďarska veľmi nepopulárny. „Kým sa neurobí pokrok v otázke zamestnanosti, neexistuje morálny základ pre to, aby sa od ľudí požadovalo, aby sa zriekli toho, alebo tamtoho, alebo že štát vezme to, či ono,” formuloval predseda FIDESZ. Na margo dátumu prijatia eura v Maďarsku Orbán povedal, že nemožno za každú cenu pristúpiť k eurozóne. Ak by sa v roku 2010 prijalo euro pri slabom kurze forintu, bola by tak zdegradovaná výkonnosť maďarského hospodárstva, ale aj majetky a mzdy, zdôraznil expremiér, podľa ktorého v rámci FIDESZ prebieha živá diskusia o tom, či stojí za to držať sa dátumu 2010 pre tento krok. Maďarsko má do 1. septembra predložiť revidovanú aktualizáciu konvergentného programu, v ktorom by malo uviesť konkrétne a štrukturálne opatrenia zosúladené so strednodobým postupom znižovania deficitu, za čo je Maďarsko ostro kritizované. Maďarská vláda má po parlamentných voľbách urobiť revíziu hospodárskej politiky a v lete predložiť Európskej komisii potrebné kroky. Minister financií János Veres stále tvrdí, že cieľovým dátumom na zavedenie eura je rok 2010, do roka 2008 splní Maďarsko podmienky na vstup do eurozóny.

Opozícia považuje cieľ zavedenia eura v roku 2010 za nemožný

10. februára 2006

Líder maďarskej opozičnej strany Fidesz, Viktor Orbán považuje za takmer nemožné splniť cieľ zavedenia eura v roku 2010. Uviedol, že jeho strana nebude za žiadnu cenu robiť rázne škrty vo výdavkoch, len aby tento cieľ dosiahla. Podľa jeho slov Maďarsko by malo presvedčiť Európsku úniu, že absolútnou prioritou a cestou k rozvoju krajiny je tvorba pracovných miest. Únia dala totiž vláde termín do septembra 2006, aby prepracovala plán, akým spoľahlivým spôsobom chce znižovať rozpočtové výdavky potrebné na prijatie eura. Pred blížiacimi sa aprílovými parlamentnými voľbami zvádza Fidesz tvrdý boj s vládnucimi socialistami, pričom predvolená kampaň je zameraná na problémy ako zníženie daní, nezamestnanosť a rozpočtová politika. Orbán chce k 1. júlu znížiť sociálnu daň pre zamestnávateľov o 10 percentuálnych bodov, čím sa podľa neho vytvorí 200 000 nových miest a zvýši to tiež daňové príjmy rozpočtu. Socialisti, ktorí ani v jednom z posledných štyroch rokov nesplnili ciele týkajúce sa deficitu štátneho rozpočtu kvôli nadmerným výdavkom a už dvakrát oddialili termín prijatia eura, tvrdia, že zníženie daní radikálne zníži príjmy rozpočtu a predstavuje hrozbu pre rozpočet určený na sociálne zabezpečenie.

Bomby v Budapešti

13. februára 2006 - SRo (GMP)

Až osem budapeštianskych tržníc museli dnes vyprázdniť pre bombový poplach, ktorý sa nakoniec ukázal byť planý. Počas najfrekventovanejšieho nákupného času, v sobotu ráno, telefonoval neznámy muž na riaditeľstvo správy tržníc a oznámil, že na ôsmich miestach uložil bombu. Išlo o najznámejšie a najväčšie tržnice, ktoré museli vyprázdniť a uzavrieť. Pyrotechnikom trvalo do skorých popoludňajších hodín, kým zistili, že poplach bol planý a bomba nie je nikde. Všetky tržnice sa vzápätí rozhodli predĺžiť otvárací čas. Predstaviteľ správy si myslí, že keď nešlo o zlý žart, vzniká podozrenie z konkurenčného boja. Polícia začal vyšetrovanie proti neznámemu páchateľovi pre podozrenie z verejného ohrozovania. V Budapešti bývajú podobné, našťastie plané poplachy bežné, najčastejším cieľom je metro.