Súčasťou Dňa otvorených dverí v budapeštianskej Materskej škole, základnej škole, gymnáziu a kolégiu (študentskom domove) s vyučovacím jazykom slovenským je aj komunikačná súťaž. Na tohtoročnej si overovali svoje vedomosti v oblasti slovenského jazyka štyri trojčlenné skupiny žiakov siedmych a ôsmych ročníkov zo škôl v Pišpeku, Tardoši, Santove a Dabaši, kde sa slovenčina vyučuje len ako predmet.

Žiakov privítala riaditeľka školy Júlia Szabová Marloková a podrobne ich oboznámila s podmienkami súťaže. Vysvetlila im, čo pojem komunikácia znamená, a povzbudila ich, aby úlohy brali síce vážne, ale zároveň aj ako zábavu, aby sa nestresovali, ale sústredili na otázky, pretože najdôležitejšie je, aby sa cítili dobre.

Jednotlivé úlohy, či otázky boli zostavené kreatívne, v hravej forme. Najprv bolo treba na základe predvedenej pantomímy uhádnuť profesiu, ktorú jeden z členov skupiny znázorňoval ostatným. Potom nasledovali ustálené slovné zvraty, tzv. frazeologizmy vo forme neukončenej vety, ktorú mali ukončiť súťažiaci spoločnými silami. Ukázalo sa, že išlo o neľahkú úlohu a bolo si treba vypomôcť aj maďarčinou, aby deti pochopili o čo ide, ale napokon to zvládli. Ľahšie zdolávali otázky súvisiace s poriadkom v študentskom domove. Tri skupiny tu dosiahli deväť z možných desiatich bodov. Ďalej nasledoval dialóg. Dvaja zo súťažiacich mali za úlohu zinscenovať rozhovor, na základe ktorého mal tretí zistiť, kde sa odohráva a o čom je. Po krátkych scénkach nasledovali „hlavolamy“. Traja členovia spoločne mali rozhodnúť, čo znamená príslovie uvedené na ľavej strane hárku a vybrať k nemu správne vysvetlenie nachádzajúce sa na jeho pravej strane. V tomto prípade boli Santovčania najrýchlejší a všetky ich odpovede boli správne. V predposlednej úlohe bolo treba pozorne sledovať animovanú rozprávku v slovenskom jazyku: Macko Uško a farby a na základe videného a počutého odpovedať na dané otázky a to opäť jednotlivým skupinám spoločne. Na záver nasledovalo vysvetlenie významu jednotlivých prirovnaní. Bolo treba vedieť, čo znamenajú vety: Cíti sa ako ryba na suchu, či Mlčí ako ryba, Žije ako ryba vo vode, alebo Je verný ako pes.

Santovčania zabodovali a z komunikačnej súťaže odchádzali ako víťazi. Za nimi nasledovali Dabašania, potom Tardošania a poradie ukončil Pišpek. Ako je však všeobecne známe: Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa! Účastníci dostali za svoje výkony okrem diplomu a sladkej odmeny aj knihu Ladislava Petra: Slovenská Budapešť – Szlovák Budapest, ktorú im odovzdal podpredseda Slovenskej samosprávy Budapešti Pavol Beňo, prítomný na súťaži ako člen poroty, v ktorej posudzoval vedomosti súťažiacich spoločne s predsedníčkou Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti Ľubomírou Fallerovou.

Pavol Beňo pri odovzdávaní knihy upozornil žiakov na pamätnú tabuľu umiestnenú na priečelí školy jej autorovi a niekdajšiemu riaditeľovi školy. Zároveň ich nabádal, aby porozmýšľali o ďalšom vzdelávaní na budapeštianskom gymnáziu, ktoré je dobre vybavené materiálne, ako aj personálne a poskytuje skvelé vyhliadky pre vysokoškolské štúdium v Maďarsku alebo na Slovensku. Na zdokonalenie sa v praktickom ovládaní slovenčiny odporučil sledovanie programov RTVS – televízie a počúvanie slovenského rozhlasu prostredníctvom internetu (www.rtvs.sk).

Júlia Szabová Marloková zase poskytla žiakom informáciu o tom, že pre tých uchádzačov, ktorí zatiaľ neovládajú slovenský jazyk na požadovanej úrovni, sa organizuje nultý prípravný ročník s intenzívnou výučbou slovenčiny.

Pevne veríme, že niektorí zo súťažiacich sa na základe dojmov získaných v priebehu tohto dňa rozhodnú pre ďalšie štúdium práve na budapeštianskom gymnáziu.

ĽF

Foto: autorka